Úvod Blog Strana 6

Udržateľná Európa

0
Udržateľná Európa
Udržateľná Európa

Streda 8. júna 2011

Nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu

P7_TA(2011)0266

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (2010/2211(INI))
2012/C 380 E/13

(výňatok)

Európsky parlament,

  • so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (1),
  • so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 312,
  • so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie (2),
  • so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (3) a jeho vykonávacie predpisy,
  • so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní rozpočtu EÚ (KOM(2010)0700),
  • so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 16. júna 2010 o vytvorení osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 (4),
  • so zreteľom na príspevky od parlamentov/komôr parlamentov Rakúska (Nationalrat), Českej republiky (Poslanecká sněmovna), Dánska (Folkentinget), Estónska (Riigikogu), Nemecka (Deutscher Bundestag a Deutscher Bundesrat), Írska (Oireachtas), Litvy (Seimas), Lotyšska (Saeima), Portugalska (Assembleia da República), Holandska (Tweede Kamer) a Švédska (Riksdagen),
  • so zreteľom na článok 184 rokovacieho poriadku,
  • so zreteľom na správu Osobitného výboru pre politické výzvy a rozpočtové prostriedky trvalo udržateľnej Európskej únie po roku 2013 a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0193/2011),

 

A. keďže Parlament sa rozhodol zriadiť osobitný výbor s týmto mandátom:

a) vymedziť politické priority Parlamentu pre VFR po roku 2013, pokiaľ ide o legislatívne i rozpočtové otázky;

b) urobiť odhad finančných zdrojov, ktoré EÚ potrebuje na dosiahnutie cieľov a uskutočňovanie politík v období od 1. januára 2014;

c) definovať trvanie nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR);

d) v súlade s týmito prioritami a cieľmi navrhnúť štruktúru budúceho VFR, v ktorej sa uvedú hlavné oblasti činnosti EÚ;

e) predložiť usmernenia pre orientačné rozdelenie zdrojov medzi jednotlivé okruhy VFR a v rámci nich v súlade s prioritami a navrhnutou štruktúrou;

f) určiť prepojenie medzi reformou systému financovania z rozpočtu EÚ a preskúmaním výdavkov s cieľom poskytnúť Výboru pre rozpočet pevný základ pre rokovania o novom VFR;

B. keďže osobitný výbor by mal predložiť záverečnú správu pred tým, ako Komisia predloží svoje návrhy o budúcom VFR,

C. keďže v súlade s článkom 311 Zmluvy o fungovaní Európskej únie si Únia zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a je plne financovaná z vlastných zdrojov,

D. keďže v súlade s článkom 312 ods. 5 a článkom 324 Zmluvy o fungovaní Európskej únie musí byť Európsky parlament riadne zapojený do procesu rokovaní o nadchádzajúcom VFR,

E. keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa posilnili politiky Únie a vytvorili nové oblasti pôsobnosti, čo by sa malo prejaviť v nadchádzajúcom VFR,

F. keďže výzvy, ktoré stoja pred Úniou a jej občanmi, ako sú svetová hospodárska kríza, prudký rast krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, prechod na udržateľnú spoločnosť a hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, boj proti zmene klímy, demografické výzvy vrátane integrácie prisťahovalcov a ochrany žiadateľov o azyl, presun v celosvetovom rozdelení výroby a úspor na krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, boj proti chudobe, ako aj hrozby prírodných a človekom spôsobených katastrof, terorizmu a organizovaného zločinu, si vyžadujú rozhodnú odozvu Únie a jej členských štátov,

G. keďže Európska únia má na medzinárodnej úrovni väčšiu váhu než súhrn jej jednotlivých členských štátov,

H. keďže hlavným cieľom politiky súdržnosti EÚ by malo byť i naďalej znižovanie pretrvávajúcich sociálnych, ekonomických a územných rozdielov v celej Únii a keďže viditeľná a úspešná politika súdržnosti má sama osebe európsku pridanú hodnotu a mala by slúžiť všetkým členským štátom EÚ,

I. keďže občania od EÚ očakávajú stále viac a sú aj kritickejší, pokiaľ ide o jej výkonnosť; keďže verejná zodpovednosť vo vzťahu k EÚ sa obnoví len vtedy, keď jej občania budú presvedčení, že Únia lepšie zastupuje ich hodnoty a záujmy,

J. keďže stratégia Európa 2020 by mala pomôcť Európe prekonať krízu a stať sa silnejšou prostredníctvom tvorby pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže táto stratégia je založená na piatich hlavných cieľoch Únie: podpora zamestnanosti, zlepšovanie podmienok pre inováciu, výskum a vývoj, plnenie cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšenie úrovní vzdelania a podpora sociálneho začleňovania, a to najmä prostredníctvom znižovania chudoby,

K. keďže rozpočet Únie je významnou hybnou silou reformy a keďže jeho vplyv sa môže zväčšiť, ak zmobilizuje dodatočné súkromné a verejné finančné zdroje na podporu investícií, a bude tak pôsobiť urýchľujúco na násobiaci účinok výdavkov Únie; keďže tzv. zásada primeranej návratnosti nemá nijaké hospodárske odôvodnenie, pretože náležitým spôsobom nezohľadňuje európsku pridanú hodnotu, vedľajšie účinky a potrebu solidarity medzi krajinami EÚ,

L. keďže podľa článku 3 ZEÚ by sa trvalo udržateľný rozvoj Európy mal zakladať na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, vysoko konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve smerujúcom k plnej zamestnanosti a spoločenskému pokroku a na vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšovaní jeho kvality,

M. keďže zásada riadneho finančného hospodárenia je jednou z hlavných zásad plnenia rozpočtu Únie; keďže mnohé členské štáty prijímajú náročné fiškálne opatrenia vo vlastných rozpočtoch a keďže riadne finančné hospodárenie – efektívnosť, účinnosť, hospodárnosť – je pri verejných výdavkoch čoraz dôležitejšie, a to na úrovni Únie aj členských štátov,

N. keďže rezervy na pravidelné prispôsobovanie výdavkových programov meniacim sa potrebám a okolnostiam sú nedostatočné a keďže zložitá povaha nariadení a pravidiel je jedným z dôvodov nedostatočne fungujúcich riadiacich a kontrolných systémov,

O. keďže prvé štyri roky súčasného VFR na roky 2007 – 2013 jasne naznačili, aké sú hranice schopnosti finančného rámca prispôsobiť sa novému vývoju a prioritám bez toho, aby boli ohrozené tie existujúce, a keďže súčasný VFR nie je schopný rýchlo reagovať na nové záväzky, ako je projekt Galileo, ITER, potravinový nástroj alebo európsky plán na oživenie hospodárstva,

P. keďže zavedenie zdroja HND do systému financovania EÚ v roku 1988 malo dočasne kompenzovať pokles vlastných zdrojov, v nasledujúcich rokoch sa však pokračovalo s jeho využívaním a posilňoval sa, takže tento zdroj je dnes hlavnou zložkou rozpočtových zdrojov EÚ; keďže prevaha tohto zdroja zvýraznila tendenciu členských štátov počítať svoju čistú bilanciu, čoho dôsledkom je séria zliav, korekcií, výnimiek a kompenzácií, čo vedie k tomu, že súčasný systém vlastných zdrojov je príliš zložitý, neprehľadný, bez dostatočného prepojenia na jestvujúce politiky Únie a nie je celkom spravodlivý, a preto nie je schopný zabezpečiť transparentné a efektívne financovanie politík Únie v európskom záujme, a napokon je i úplne nezrozumiteľný pre európskych občanov,

Q. keďže vo svojom uznesení z 8. marca 2011 o inovačnom financovaní na celosvetovej a európskej úrovni (5) Európsky parlament odsúhlasil zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré „by mohlo pomôcť pri zastavení mimoriadne škodlivých obchodných modelov na finančných trhoch, akými sú určité krátkodobé a automatizované transakcie vysokofrekvenčného obchodovania, a pri obmedzení špekulácií“,

 

Časť III: politické priority

38. pripomína, že nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy posilňuje politiky Únie a udeľuje jej nové dôležité právomoci, a to najmä v oblasti vonkajšej činnosti, športu, kozmického priestoru, zmeny klímy, energetiky, cestovného ruchu a civilnej ochrany; zdôrazňuje, že si to vyžaduje dostatočné finančné zdroje; v tejto súvislosti pripomína článok 311 ZFEÚ, podľa ktorého si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík;

Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť

Podpora európskej kultúry a rozmanitosti

 

103. pripomína význam športu pre zdravie, hospodársky rast, zamestnanosť, cestovný ruch a sociálne začlenenie, ako aj skutočnosť, že na základe článku 165 ZFEÚ získava EÚ v tejto oblasti nové právomoci; víta oznámenie Komisie s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (KOM(2011)0012) ako prvý krok pri posudzovaní pridanej hodnoty športu, a najmä každodenného cvičenia, a pri zameraní sa na spoločenský, hospodársky a organizačný rozmer športu;
Politika týkajúca sa mládeže

 

*
* *

177. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ostatným príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214.
(3) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0225.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2011)0080.
(6) Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30).
(7) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 95.
(8) Úroveň roku 2013: 1,06 % HND; úroveň roku 2013 + 5 %: 1,11 % HND; oba údaje vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v stálych cenách roku 2013. Tieto údaje vychádzajú z predpokladu sedemročného VFR a využívajú sa v nich tieto odhady a prognózy Komisie:

— najnovšie prognózy GR BUDG, čo sa týka HND v roku 2012: 13 130 916,3 milióna EUR (ceny z roku 2012);

— odhad nominálneho rastu HND vo výške 1,4 % v období 2011 – 2013 a 1,5 % v období 2014 – 2020, ktorý vypracovalo GR ECFIN.

Pozn.:
Údaje sa môžu meniť podľa odchýlok v odhadoch a prognózach Komisie, ako aj v závislosti od referenčného roku a druhu použitých cien (bežné alebo stále).
(9) 1,23 % celkového HND členských štátov v platobných rozpočtových prostriedkoch a 1,29 % vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.
(10) List premiéra Yvesa Leterma z 8. decembra 2010 adresovaný predsedovi Buzekovi.

Sociálne hospodárstvo

0
Sociálne hospodárstvo
Sociálne hospodárstvo

Štvrtok 19. februára 2009

P6_TA(2009)0062

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (2008/2250(INI))

2010/C 76 E/04

Európsky parlament,

  • so zreteľom na články 3, 48, 125 až 130 a 136 Zmluvy o ES,
  • so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho družstva (1) a na smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy
  • s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení (2),
  • so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (3),
  • so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/618/ES z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (4),
  • so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. januára 2008 o návrhu spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008 (KOM(2008)0042), na sprievodný dokument k oznámeniu Komisie o návrhu spoločnej správy (SEK(2008)0091) a na Spoločnú správu o zamestnanosti 2007/2008, uvedenú v záveroch predsedníctva po jarnom zasadnutí Európskej rady z 13. – 14. marca 2008,
  • so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 1994 o alternatívnom, sociálnom hospodárstve (5),
  • so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1998 o úlohe družstiev pri zvyšovaní zamestnanosti žien (6),
  • so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (7),
  • so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (8),
  • so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (9),
  • so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2004 o podpore družstiev v Európe (KOM(2004)0018),
  • so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júna 1997 o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe (KOM(1997)0241) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júla 1998 na túto tému (10),
  • so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2000 s názvom Opatrenia na miestnej úrovni zamerané na zamestnanosť: Miestny rozmer Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2000)0196),
  • so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2001 o posilňovaní miestneho rozmeru Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2001)0629) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2002 na túto tému (11),
  • so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k sociálnemu hospodárstvu, najmä na stanoviská na tému Sociálne hospodárstve a jednotný trh (12), Hospodárska diverzifikácia v prístupových krajinách – úloha MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií (13) a Schopnosť MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií prispôsobiť sa zmenám vyplývajúcim z hospodárskej dynamiky (14),
  • so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť (15),
  • so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti (16),
  • so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),
  • so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM (2008)0418) a prvú dvojročnú správu o sociálnych službách vo všeobecnom záujme (SEK(2008)2179) z uvedeného dňa,
  • so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
  • so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0015/2009),

 

A. keďže európsky sociálny model je vybudovaný najmä na vysokej úrovni služieb, produktov a pracovných miest vytvorených v rámci sociálneho hospodárstva pomocou schopností predvídať a inovovať, ktoré prejavili jeho iniciátori,

B. keďže sociálne hospodárstvo vychádza zo sociálnej paradigmy, ktorá je v súlade so základnými zásadami európskeho sociálneho modelu a modelu sociálnej starostlivosti, a keďže sociálne hospodárstvo zohráva v súčasnosti kľúčovú úlohu pri udržovaní a posilňovaní tohto modelu reguláciou produkcie a poskytovania mnohých sociálnych služieb všeobecného záujmu,

C. keďže v dôsledku toho by sa mali modely sociálneho hospodárstva rozvíjať, aby sa umožnilo dosiahnuť ciele hospodárskeho rastu, zamestnateľnosti, odbornej prípravy a osobných služieb, ktoré sa prelínajú všetkými európskymi politikami,

D. keďže bohatstvo a rovnováha spoločnosti vychádzajú z jej rozmanitosti a keďže sociálne hospodárstvo k tejto rozmanitosti aktívne prispieva zlepšovaním a posilňovaním európskeho sociálneho modelu a tým, že ponúka osobitný obchodný model, ktorý jej umožňuje prispievať k stabilnému a trvalo udržateľnému rastu,

E. keďže hodnoty sociálneho hospodárstva sú vo vysokej miere v súlade so všeobecnými cieľmi EÚ týkajúcimi sa sociálneho začleňovania a keďže by sa k nim malo pripojiť dôstojné zamestnanie, odborná príprava a opätovné začlenenie; keďže sociálne hospodárstvo preukázalo, že môže výrazne zlepšiť sociálne postavenie znevýhodnených osôb (ako sa ukázalo napríklad pri mikroúverových družstvách, ktoré zaviedol nositeľ Nobelovej ceny Muhammad Junus a ktoré zvýšili vplyv žien tým, že im umožnili finančné začlenenie), a že má značnú schopnosť sociálnej inovácie, ktorá spočíva v tom, že podporuje osoby s ťažkosťami, aby sami našli riešenia svojich sociálnych problémov, napríklad pokiaľ ide o nájdenie rovnováhy medzi profesionálnym a súkromným životom, rodovú rovnosť, kvalitu rodinného života a schopnosť starať sa o deti, starších ľudí a osoby s postihnutím,

F. keďže sociálne hospodárstvo predstavuje 10 % všetkých európskych podnikov, t. j. 2 milióny podnikov alebo 6 % všetkých pracovných miest, a má vysoký potenciál na vytváranie a udržiavanie stabilných pracovných miest, a to najmä vzhľadom na to, že je nepravdepodobné, že by sa činnosti premiestňovali,

G. keďže podniky v oblasti sociálneho hospodárstva sú obyčajne malými a strednými podnikmi (MSP) prispievajúcimi k trvalo udržateľnému hospodárskemu modelu, v rámci ktorého sú jednotlivci dôležitejší ako kapitál, a keďže takéto podniky často pôsobia na vnútornom trhu a musia preto zabezpečiť súlad svojich činností s príslušnými právnymi predpismi,

H. keďže sociálne hospodárstvo sa rozvinulo prostredníctvom osobitných organizačných a/alebo právnych foriem podnikania, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, sociálne podniky a organizácie, nadácie a ďalšie formy existujúce v jednotlivých členských štátoch; keďže sociálne hospodárstvo pokrýva odvetvia označované v rôznych členských štátoch ako solidárna ekonomika a tretí sektor a keďže podobné aktivity s rovnakými znakmi existujú v celej EÚ, i keď sa vo všetkých členských štátoch neoznačujú ako súčasť sociálneho hospodárstva,

I. keďže v záujme obmedzenia byrokratických prekážok v získavaní finančných prostriedkov Spoločenstva treba uznať štatút niektorých typov organizácií, ktoré tvoria súčasť sociálneho hospodárstva na úrovni EÚ a zohľadniť pri tom pravidlá vnútorného trhu,

J. keďže sociálne hospodárstvo kladie dôraz na podnikateľský model, ktorý nie je možné charakterizovať ani veľkosťou, ani odvetviami činnosti, ale dodržiavaním spoločných hodnôt, ktorými sú uprednostňovanie demokracie, účasť sociálnych subjektov, jednotlivcov a sociálnych cieľov pred ziskom, ochrana a uplatňovanie zásad solidarity a zodpovednosti, spojenie záujmov členov užívateľov so všeobecnými záujmami, demokratická kontrola vykonávaná jeho členmi, dobrovoľná a otvorená účasť, samostatné riadenie a nezávislosť od verejnej moci, mobilizácia podstatnej časti prebytkov v záujme dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a služieb členom v súlade so všeobecnými záujmami,

K. keďže sociálne hospodárstvo a organizácie tvoriace jeho súčasť sú aj napriek svojmu narastajúcemu významu stále málo známym odvetvím a často sú cieľom kritiky vyplývajúcej z nesprávnych odborných prístupov; keďže nedostatok inštitucionálnej viditeľnosti je jednou z najvýznamnejších prekážok, ktorým čelí sociálne hospodárstvo v EÚ a v niektorých jej členských štátoch, čo je sčasti dôsledkom osobitostí ich jednotlivých účtovných systémov,

L. keďže pracovná skupina Európskeho parlamentu pre sociálne hospodárstvo sa týmito otázkami podrobne zaoberala,

 

Všeobecné úvahy

 

1. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo, ktoré spája výnosnosť a solidaritu, zohráva hlavnú úlohu v európskom hospodárstve tým, že vytvára kvalitné pracovné miesta, posilňuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, vytvára sociálny kapitál, podporuje aktívne občianstvo, solidaritu a hospodárstvo s demokratickými hodnotami, ktoré kladie ľudí na prvé miesto, pričom okrem toho podporuje trvalo udržateľný rozvoj a sociálne, environmentálne a technologické inovácie;

2. považuje sociálne hospodárstvo za dôležité v záujme posilnenia priemyselnej a ekonomickej demokracie, a to tak zo symbolického hľadiska, ako aj z hľadiska výsledkov;

3. uznáva, že sociálne hospodárstvo môže prosperovať a využívať celý svoj potenciál, len ak sú vytvorené primerané politické, legislatívne a organizačné podmienky a predpoklady pri zohľadnení bohatstva rôznorodosti inštitúcií sociálneho hospodárstva a ich osobitných vlastností;

4. domnieva sa, že na podniky sociálneho hospodárstva by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie rovnakých pravidiel predpisov o hospodárskej súťaži ako na iné podniky a že si vyžadujú bezpečný právny rámec vychádzajúci z uznania ich osobitnej hodnoty, aby mohli pôsobiť za rovnakých podmienok ako iné podniky;

5. zdôrazňuje skutočnosť, že systém hospodárstva, v ktorom podniky v oblasti sociálneho hospodárstva zohrávajú významnejšiu úlohu, by bol menej vystavený špekuláciám na finančných trhoch, na ktorých niektoré súkromné spoločnosti nie sú pod dohľadom akcionárov a regulačných orgánov;

Uznanie koncepcie sociálneho hospodárstva

6. pripomína, že Zmluva o ES, ako aj stanovy Európskeho družstva uznávajú pluralitu foriem spoločností;

7. pripomína, že Komisia už viackrát uznala koncept sociálneho hospodárstva;

8. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom svojich nových politík presadzovala podporu sociálneho hospodárstva a aby obhajovala koncept tzv. iného prístupu k podnikaniu, ktorého hlavnou hybnou silou nie je finančná návratnosť, ale zisk pre spoločnosť, tak, aby sa osobitosti sociálneho hospodárstva zohľadňovali pri vypracúvaní rámcov právnych predpisov;

9. zastáva názor, že EÚ a členské štáty by mali uznať sociálne hospodárstvo a jeho účastníkov – družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie – vo svojich právnych predpisoch a politikách; navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali jednoduchý prístup k úverom a daňovým úľavám, rozvoj mikroúverov, vytvorenie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností, ako aj financovanie EÚ prispôsobené potrebám a stimuly, v záujme lepšej podpory organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v trhových a netrhových odvetviach a boli vytvorené na účel sociálneho úžitku;

Právne uznanie: európske štatúty združení, nadácií a vzájomných spoločností

10. konštatuje, že uznanie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností je nevyhnutné, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie s podnikmi sociálneho hospodárstva v právnych predpisoch týkajúcich sa vnútorného trhu; domnieva sa, že stiahnutie návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatúte európskeho združenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatútu európskej vzájomnej spoločnosti (KOM(1991)0273) predložené Komisiou bolo výrazným krokom späť, pokiaľ ide o rozvoj týchto foriem sociálneho hospodárstva v rámci EÚ; a preto naliehavo žiada Komisiu, aby príslušným spôsobom prehodnotila svoj pracovný program;

11. vyzýva Komisiu, aby podnikla príslušné kroky v súvislosti so správou o uskutočniteľnosti štatútu európskej nadácie, ktorá bola zverejnená koncom roku 2008, a aby vypracovala štúdiu vplyvu pre štatút európskeho združenia a európskej vzájomnej spoločnosti;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorým sa uznajú zložky sociálneho hospodárstva;

13. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európska súkromná spoločnosť bude formou spoločnosti, ktorú môžu prijať všetky typy podnikov;

14. vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné pravidlá na určenie subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako podniky sociálneho hospodárstva v súlade so zákonom, a na zavedenie účinných právnych prekážok vstupu do sociálneho hospodárstva tak, aby z finančných prostriedkov určených pre podniky sociálneho hospodárstva alebo prostriedkov z verejných politík určených na podporu podnikov sociálneho hospodárstva mohli čerpať len organizácie sociálneho hospodárstva;

Štatistické uznanie

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie vnútroštátnych štatistických registrov podnikov sociálneho hodpodárstva, aby zriadili vnútroštátne satelitné účty podľa inštitucionálnych odvetví a typu činnosti a aby umožnili vloženie týchto údajov do Eurostatu, a to aj využívaním poznatkov dostupných na univerzitách;

16. upozorňuje, že hodnotenie sociálneho hospodárstva dopĺňa hodnotenie neziskových inštitúcií, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali používanie príručky OSN pre neziskové organizácie v systéme vnútroštátneho účtovníctva a pripravili satelitné účty, čím sa zviditeľnia neziskové organizácie a združenia sociálneho hospodárstva;

Uznanie sociálneho partnera

17. podporuje, aby sa zložky sociálneho hospodárstva uznali v rámci sociálneho dialógu EÚ v rámci odvetví a medzi nimi, a navrhuje, aby Komisia aj členské štáty intenzívne podporovali proces začleňovania subjektov sociálneho hospodárstva do sociálnej konzultácie a občianskeho dialógu;

Sociálne hospodárstvo ako kľúčový aktér pri realizácii lisabonských cieľov

18.
poukazuje na to, že podniky a organizácie sociálneho hospodárstva prispievajú k posilňovaniu podnikateľského ducha, zlepšujú demokratické fungovanie podnikateľskej sféry, zahŕňajú sociálnu zodpovednosť a podporujú aktívnu sociálnu integráciu zraniteľných kategórií osôb;

19. zdôrazňuje, že zamestnávatelia v odvetví sociálneho hospodárstva sú významnou súčasťou procesu opätovného začlenenia, a víta ich úsilie zamerané na vytvorenie a udržanie vysokokvalitných, dobrých a stabilných pracovných miest a na investovanie do pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali sociálne hospodárstvo v jeho úlohe dobrého zamestnávateľa a aby rešpektovali jeho osobitné postavenie;

20. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo pomáha napraviť tri hlavné problémy pracovného trhu: nezamestnanosť, nestabilitu zamestnania a sociálne vylúčenie nezamestnaných a vylúčenie nezamestných z pracovného trhu; ďalej konštatuje, že sociálne hospodárstvo zohráva úlohu pri zlepšovaní zamestnateľnosti a vytvára pracovné miesta, ktoré sa zvyčajne nepremiestňujú, čo prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov;

21. domnieva sa, že podpora členských štátov zameraná na podniky sociálneho hospodárstva by sa mala považovať za skutočnú investíciu do vytvárania sietí solidarity, ktoré môžu posilniť úlohu miestnych spoločenstiev a orgánov pri koncipovaní sociálnych politík;

22. domnieva sa, že sociálne problémy sú dôvodom na zamyslenie, ale že za súčasných okolností je najdôležitejšie konať; zastáva názor, že k väčšine sociálnych problémov by sa malo pristupovať na miestnej úrovni, aby sa riešili praktické situácie a problémy; domnieva sa, že takéto opatrenia si v záujme svojej účinnosti vyžadujú prísne pravidlá koordinácie, čo znamená vysokú úroveň spolupráce medzi verejnými orgánmi a podnikmi sociálneho hospodárstva;

23.
konštatuje, že prostredníctvom výrazného pôsobenia na miestnej úrovni umožňujú podniky sociálneho hospodárstva vytváranie väzieb medzi občanmi a ich regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi zastupiteľskými orgánmi a prispievajú tiež k účinnej správe EÚ a sociálnej súdržnosti; priaznivo oceňuje úsilie podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva združiť sa v rámci koordinačných platforiem na úrovni EÚ;

24. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie pre trvalo udržateľný rast a úplnú zamestnanosť, keďže sa zameriava na mnohé prípady nerovnováhy na trhu práce, najmä prostredníctvom podpory zamestnanosti žien, zriaďuje a poskytuje služby starostlivosti pre miestne spoločenstvá (napríklad sociálne, zdravotnícke a asistenčné služby) a vytvára a udržiava hospodársku štruktúru spoločnosti, čím pomáha podporovať miestny rozvoj a sociálnu súdržnosť;

25. zastáva názor, že EÚ by mala prijať opatrenia na vytvorenie rámca pre agendu sociálneho hospodárstva, keďže by sa tým posilnila konkurencieschopnosť na miestnej úrovni a na úrovni EÚ a inovačná kapacita, vzhľadom na potenciál sociálneho hospodárstva vytvoriť stabilitu v prostredí mimoriadne cyklických hospodárstiev, a to miestnym prerozdeľovaním a reinvestovaním ziskov, v danom prípade i podporou podnikateľskej kultúry, prepájaním hospodárskych činností s miestnymi potrebami, udržiavaním ohrozených činností (napríklad remesiel) a vytváraním spoločenského kapitálu;

26. vyzýva príslušné úrady a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby posúdili a posilnili úlohu žien v sociálnom hospodárstve, a to tak z kvantitatívneho hľadiska vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti žien vo všetkých oblastiach tohto odvetvia vrátane združení a dobrovoľníckych organizácií, ako aj v súvislosti s kvalitatívnymi a organizačnými aspektmi práce a poskytovania služieb; je znepokojený skutočnosťou, že problém vertikálnej integrácie, ktorá obmedzuje účasť žien na rozhodovacích procesoch, pretrváva dokonca aj v sociálnom hospodárstve;

27.
žiada vlády a miestne orgány členských štátov a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby presadzovali a podporovali potenciálne synergie, ktoré sa môžu v oblasti služieb vytvoriť medzi subjektmi sociálneho hospodárstva a jej používateľmi, a to rozšírením rozsahu účasti, konzultácie a spoluzodpovednosti;

28. žiada Komisiu, aby pri revízii politiky štátnej podpory zohľadňovala fakty súvisiace so sociálnym hospodárstvom vzhľadom na to, že malé podniky a organizácie pôsobiace na miestnej úrovni majú vážne ťažkosti v prístupe k financovaniu, najmä v čase súčasnej hospodárskej a finančnej krízy; zároveň vyzýva Komisiu, aby nekládla prekážky v súvislosti s vnútroštátnym právom obchodných spoločností a s finančnými predpismi, napríklad predpismi vzťahujúcimi sa na družstvá v bankovom sektore a v distribučnom sektore, ktoré fungujú na základe zásady vzájomnosti, podnikovej demokracie a odovzdávania aktív medzi generáciami, nedeliteľnosti rezerv, solidarity a pracovnej a podnikovej morálky;

29.
poukazuje na to, že niektoré z podnikov sociálneho hospodárstva tvoria mikropodniky a malé podniky, ktorým môžu chýbať potrebné prostriedky na to, aby mohli pôsobiť na vnútornom trhu a aby sa mohli zúčastňovať na vnútroštátnych programoch a programoch EÚ, a navrhuje, aby sa poskytla cielená podpora a nástroje, ktoré im umožnia lepšie prispievať k trvalo udržateľnému rastu v EÚ a v prípade krízy im uľahčia transformáciu podnikov na podniky vo vlastníctve zamestnancov;

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli programy určené pre existujúce a potenciálne podniky sociálneho hospodárstva, ktoré budú poskytovať finančnú podporu, informácie, poradenstvo a vzdelávanie, a aby zjednodušili proces ich zakladania (vrátane znižovania počiatočných kapitálových nárokov spoločností), s cieľom pomôcť im pôsobiť v hospodárstve, ktoré má čoraz globálnejší charakter a ktoré je v súčasnosti postihnuté finančnou krízou;

31. zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva čelia v porovnaní s veľkými spoločnosťami viacerým ťažkostiam, napríklad v súvislosti s reguláciou, pri získavaní finančných prostriedkov a v prístupe k novým technológiám a informáciám;

32. zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o služby vo všeobecnom záujme; poukazuje na pridanú hodnotu, ktorú prinášajú verejno-súkromné integrované siete, ale aj na riziko zneužívania, napríklad formou využívania externých zdrojov (outsourcing) s cieľom pomôcť verejným orgánom znižovať náklady, a to v nemalej miere využívaním príspevkov vo forme dobrovoľníckej práce;

33. naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o dialóg a vyjasnenie situácie s účastníkmi a aby podporovala členské štáty, pokiaľ ide o služby všeobecného záujmu a sociálne služby všeobecného záujmu, a využila metódu súboru ukazovateľov;

Prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov

34. vyzýva Komisia na zabezpečenie toho, aby sa pri navrhovaní politík EÚ zohľadňovali charakteristiky sociálneho hospodárstva (jeho ciele, hodnoty a spôsoby práce) a aby sociálne hospodárstvo predovšetkým začlenila do svojich politík a stratégií v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja a rozvoja podnikania, najmä v súvislosti s iniciatívou Small Business Act pre Európu (KOM(2008)0394); žiada, aby sa vo všetkých prípadoch týkajúcich sa sociálneho hospodárstva uskutočňovali hodnotenia vplyvu a aby sa rešpektovali a uprednostňovali záujmy sociálneho hospodárstva; okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby znovu preskúmala možnosť zriadenia medziútvarového oddelenia sociálneho hospodárstva, ktoré by spájalo príslušné generálne riaditeľstvá;

35. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby stredisko pre monitorovanie európskych MSP do svojich prieskumov systematicky zahŕňalo podniky sociálneho hospodárstva a aby vypracúvalo odporúčania opatrení na pomoc ich fungovaniu a rozvoju; ďalej Komisiu vyzýva, aby prijala potrebné kroky, ktorými umožní prepojenie podnikov sociálneho hospodárstva a ich podporu zo strany európskej siete na podporu elektronického podnikania;

36. vyzýva členské štáty, aby podporovali malé a stredné organizácie sociálneho hospodárstva, ktoré sa snažia o zníženie závislosti od príspevkov a posilnenie trvalej udržateľnosti;

37. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala subjekty pôsobiace v odvetví sociálneho hospodárstva na účasť v stálych orgánoch pre dialóg a spoluprácu v skupinách odborníkov na vysokej úrovni, ktoré sa budú pravdepodobne zaoberať otázkami týkajúcimi sa sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby sa zúčastňovala na posilňovaní zastupiteľských štruktúr sociálneho hospodárstva na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a aby vytvorila právny rámec určený na podporu aktívneho partnerstva medzi miestnymi orgánmi a podnikmi sociálneho hospodárstva;

38. vyzýva Komisiu, aby presadzovala dialóg medzi štátnymi agentúrami a zástupcami sociálneho hospodárstva na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a podporila tak vzájomné porozumenie a osvedčené postupy;

39. vyzýva Komisiu, aby podporovala európsky think-tank zriadený odvetvovým združením, ktorý sa zaoberá družstevnými bankami a inými finančnými službami, ktoré sú pre organizácie sociálneho hospodárstva zaujímavé, s cieľom preskúmať, aké výsledky tieto špecifické subjekty sociálneho hospodárstva doteraz dosiahli na úrovni EÚ, a to najmä v priebehu súčasnej celosvetovej úverovej a finančnej krízy, a ako sa vyhnú takýmto rizikám v budúcnosti;

40. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť opätovného zavedenia osobitnej rozpočtovej položky pre sociálne hospodárstvo;

41. žiada, aby sa zaviedli programy, ktoré podporujú testovanie nových hospodárskych a sociálnych modelov, aby sa začali rámcové programy pre výskum, a to aj začlenením subjektov sociálneho hospodárstva do výziev na predkladanie návrhov v rámci siedmeho rámcového programu, aby sa zvážilo používanie multiplikátora pri oficiálnych štatistických údajoch a aby sa zaviedli opatrenia na meranie hospodárskeho rastu z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska;

42. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozmer sociálneho hospodárstva začlenili do vytvárania politík Spoločenstva, vnútroštátnych politík a programov EÚ určených pre podniky v oblasti výskumu, inovácie, financovania, regionálneho rozvoja a rozvojovej spolupráce, aby podporovali zavádzanie programov vzdelávania v oblasti sociálneho hospodárstva pre administrátorov EÚ, vnútroštátnych a miestnych administrátorov a aby zabezpečili prístup podnikov sociálneho hospodárstva k programom a opatreniam v oblasti rozvoja a vonkajších vzťahov;

43. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzdelávacie programy vrátane vysokoškolského a univerzitného vzdelávania a odbornej prípravy, zamerané na zvyšovanie informovanosti o sociálnom hospodárstve a podnikateľských iniciatívach založených na jeho hodnotách;

44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj zručností a odbornosti v tomto odvetví s cieľom posilniť úlohu sociálneho hospodárstva v integrácii na trhu práce;

45. vyzýva Komisiu, aby navrhla právny rámec EÚ, ktorý umožní vytváranie a udržiavanie územných partnerstiev medzi odvetvím sociálneho hospodárstva a miestnymi orgánmi, a aby stanovila kritériá na účely uznania a posilnenia sociálneho hospodárstva, podpory trvalo udržateľného miestneho rozvoja a služieb vo všeobecnom záujme;

46. vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na podmienky, ktoré uľahčia investície do sociálneho hospodárstva, predovšetkým prostredníctvom investičných fondov, poskytovaním garantovaných pôžičiek a formou dotácií;

47. vyzýva Komisiu, aby znovu posúdila:

  • svoje oznámenie o podpore družstiev v Európe a nariadenie (ES) č. 1435/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE), ako sa stanovuje v týchto dokumentoch,
  • svoje oznámenie o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe;

*
* *

48. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Výboru pre sociálnu ochranu.

(1) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 25.
(3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(4) Ú. v. EÚ L 198, 26.7.2008, s. 47.
(5) Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 481.
(6) Ú. v. ES C 313, 12.10.1998, s. 234.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.
(8) Ú. v. EÚ C 102 Ε, 24.4.2008, s. 321.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.
(10) Ú. v. ES C 226 Ε, 20.7.1998, s. 66.
(11) Ú. v. EÚ C 271 Ε, 12.11.2003, s. 593.
(12) Ú. v. ES C 117 Ε, 26.4.2000, s. 52.
(13) Ú. v. EÚ C 112 Ε, 30.4.2004, s. 105.
(14) Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10.
(15) Prijaté texty, P6_TA(2008)0131.
(16) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 141.

Šport a EÚ

0
EU
EU

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe

  1. ÚVOD

Vďaka Bielej knihe o športe (KOM(2007) 391, 11.7.2007) z roku 2007 sa značne rozšírila spolupráca v oblasti športu a dialóg o športe na úrovni EÚ. Takmer všetky opatrenia v sprievodnom akčnom pláne pomenovanom podľa Pierra de Coubertina sú už dokončené alebo sa vykonávajú. Biela kniha zahŕňa opis špecifickosti športu a uplatňovania práva EÚ v oblastiach ako vnútorný trh a hospodárska súťaž na odvetvie športu. Prostredníctvom vykonávania Bielej knihy o športe Komisia získala užitočné informácie o témach, ktorými sa bude potrebné v budúcnosti zaoberať. Toto oznámenie spomínanú bielu knihu nenahrádza, ale stavia na jej úspechoch.

Biela kniha zostáva vo viacerých oblastiach vhodným východiskom pre aktivity v oblasti športu na úrovni EÚ. Medzi tieto oblasti patrí napríklad podpora dobrovoľníckej činnosti v športe, ochrana maloletých a ochrana životného prostredia. Biela kniha tiež vytvorila štruktúrovaný dialóg so zainteresovanými stranami z oblasti športu vrátane každoročného fóra EÚ pre šport a slúžila a stále slúži ako základ pre začlenenie činností súvisiacich so športom do príslušných fondov, programov a iniciatív EÚ. Skutočnosť, že o niektorých témach sa v tomto oznámení podrobnejšie nehovorí, neznačí, že už nie sú pre Komisiu prioritné, ale znamená, že dostatočným základom pre ich riešenie v nasledujúcich rokoch zostáva uvedená biela kniha.

Ako sa vysvetľuje v bielej knihe, rôzne ustanovenia zmluvy sa vzťahujú na rôzne aspekty odvetvia športu. Okrem toho má Európska únia na základe Lisabonskej zmluvy podpornú, koordinačnú a doplňujúcu pôsobnosť v oblasti športu, čo si vyžaduje opatrenia zamerané na rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (článok 165 Zmluvy o fungovaní EÚ).

Vzhľadom na to, že zainteresované strany z oblasti športu považovali štruktúru bielej knihy, ktorá je založená na troch široko koncipovaných tematických kapitolách (spoločenská úloha športu, hospodársky rozmer športu a organizovanie športu) a odráža ustanovenia zmluvy týkajúce sa športu, za užitočnú a keďže sa táto štruktúra stala široko akceptovaným nástrojom na vymedzenie činností a diskusií na úrovni EÚ, uplatňuje sa aj v tomto oznámení. Na záver každej kapitoly je uvedený ilustratívny, nevyčerpávajúci zoznam možných otázok, ktorými by sa Komisia a členské štáty mali v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti zaoberať.

1.1.        Verejné konzultácie v rámci celej EÚ

Pri príprave tohto oznámenia sa Komisia radila so širokým spektrom zainteresovaných strán s cieľom stanoviť kľúčové témy, ktorými je potrebné zaoberať sa na úrovni EÚ; robila tak prostredníctvom konzultácií s členskými štátmi a kľúčovými zainteresovanými stranami z oblasti športu (fórum EÚ pre šport, dvojstranné konzultácie), online konzultácií a nezávislej skupiny odborníkov (Výsledky verejných konzultácií boli zverejnené na tejto webovej stránke: http://ec.europa.eu/sport/library/doc/a/100726_online_consultation_report.pdf). Zohľadnila aj výsledky štúdie „Lisabonská zmluva a politika EÚ v oblasti športu“ zadanej Európskym parlamentom (http://www.europarl.europa.eu/activities/committees/studies/download.do?language=en&file=32471) .

Pri konzultáciách s členskými štátmi sa mnohé z nich zhodli, že prioritami v rámci agendy EÚ v oblasti športu by mali byť tieto témy:

  • telesná aktivita posilňujúca zdravie,
  • boj proti dopingu,
  • vzdelávanie a odborná príprava,
  • dobrovoľnícka činnosť a neziskové športové organizácie,
  • sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu vrátane športu pre ľudí so zdravotným postihnutím a rodovej rovnosti v športe,
  • udržateľné financovanie amatérskeho športu a dobré riadenie.

Okrem týchto otázok upozornilo mimovládne odvetvie športu pri konzultáciách na tieto témy:

  • miera zapojenia sa do športových aktivít,
  • dostupnosť športu a telesnej aktivity na všetkých úrovniach vzdelávania,
  • uznanie dobrovoľníckej činnosti,
  • boj proti násiliu a diskriminácii,
  • stabilné financovanie a
  • potreba podporovať nadväzovanie vzťahov a výmenu osvedčených postupov na úrovni EÚ.

1.2.        Pridaná hodnota EÚ v oblasti športu

Komisia rešpektuje autonómiu riadiacich štruktúr v športe ako základný princíp organizácie športu. V súlade so zásadou subsidiarity rešpektuje aj právomoci členských štátov v tejto oblasti. Pri vykonávaní bielej knihy sa však potvrdilo, že opatrenia na úrovni EÚ môžu v mnohých oblastiach priniesť významnú pridanú hodnotu.

Cieľom opatrení EÚ je podporovať opatrenia členských štátov a v prípade potreby ich dopĺňať v záujme riešenia výziev, ako sú násilie a neznášanlivosť spojené so športovými podujatiami alebo nedostatok porovnateľných údajov o odvetví športu EÚ ako základu pre tvorbu politík. Opatrenia EÚ môžu zároveň pomôcť pri riešení nadnárodných výziev, ktorým čelí šport v Európe, napríklad prostredníctvom koordinovaného prístupu k výzvam spojeným s dopingom, podvodmi a ovplyvňovaním výsledkov zápasov či aktivitami športových agentov.

Opatrenia EÚ tiež prispievajú k celkovým cieľom stratégie Európa 2020 zlepšovaním zamestnateľnosti a mobility, najmä prostredníctvom opatrení podporujúcich sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu, vzdelávania a odbornej prípravy (aj prostredníctvom európskeho kvalifikačného rámca) a európskych usmernení týkajúcich sa telesnej aktivity.

Vo všetkých oblastiach, o ktorých sa podrobne hovorí v tomto oznámení, môžu opatrenia EÚ poskytnúť platformu na výmenu informácií a dialóg medzi zainteresovanými stranami z oblasti športu, šírenie osvedčených postupov a podporu rozvoja európskych sietí v oblasti športu. Opatrenia EÚ súčasne prispievajú k šíreniu znalostí o práve EÚ v odvetví športu, čím sa zabezpečuje väčšia právna istota v európskom športe.

Komisia v súčasnosti poskytuje podporu projektom a sieťam v oblasti športu buď prostredníctvom motivačných opatrení konkrétne zameraných na šport, najmä prípravných akcií v oblasti športu, alebo prostredníctvom existujúcich programov v jednotlivých relevantných oblastiach. K týmto oblastiam patrí celoživotné vzdelávanie, verejné zdravie, mládež, občianstvo, výskum a technický rozvoj, sociálne začlenenie, boj proti rasizmu, ochrana životného prostredia a iné.

Zatiaľ čo pokračovanie motivačných opatrení na podporu opatrení uvedených v tomto oznámení bude jednou z tém diskusií sprevádzajúcich prípravu nasledujúceho viacročného finančného rámca, návrhy predložené v tomto dokumente sa budú krátkodobo podporovať prostredníctvom prebiehajúcich a budúcich prípravných akcií a osobitných podujatí v oblasti športu.

  1. SPOLOČENSKÁ ÚLOHA ŠPORTU

Šport môže prostredníctvom svojich pozitívnych účinkov na sociálne začlenenie, vzdelávanie a odbornú prípravu a verejné zdravie značne prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a vytváraniu nových pracovných miest. Zlepšovaním zdravia a produktivity ľudí a zabezpečovaním vyššej kvality života počas staroby pomáha obmedziť nárast výdavkov na sociálne zabezpečenie a zdravotníctvo. Šport búra spoločenské bariéry, čím prispieva k sociálnej súdržnosti, a prostredníctvom svojho vplyvu na vzdelávanie a odbornú prípravu zlepšuje zamestnateľnosť ľudí. Dobrovoľnícka činnosť v oblasti športu môže prispieť k zvýšeniu zamestnateľnosti, sociálnemu začleneniu, ako aj väčšej občianskej účasti, najmä medzi mladými ľuďmi. Na druhej strane je šport vystavený množstvu hrozieb, pred ktorými treba chrániť tak športovcov, a to najmä mladých, ako aj občanov, ako je napríklad doping, násilie a neznášanlivosť.

2.1.        Boj proti dopingu

Doping naďalej zostáva významnou hrozbou pre šport. Požívanie dopingových látok amatérskymi športovcami predstavuje vážne ohrozenie verejného zdravia a vyžaduje si preventívne opatrenia, okrem iného aj vo fitnes centrách. Za prevenciu dopingu a jeho postihovanie zostávajú zodpovedné športové organizácie a členské štáty. Komisia podporuje boj proti dopingu a dôležitú úlohu Svetovej antidopingovej agentúry (WADA), vnútroštátnych antidopingových organizácií, akreditovaných laboratórií, Rady Európy a UNESCA. Komisia víta skutočnosť, že vnútroštátne antidopingové organizácie sú čoraz viac organizované ako nezávislé orgány. Súčasne vyzýva členské štáty, aby prijali a vzájomne si vymieňali antidopingové akčné plány zamerané na zabezpečenie koordinácie medzi všetkými príslušnými aktérmi.

Mnohé zainteresované strany požadujú aktívnejší prístup EÚ v boji proti dopingu, napríklad pripojením sa k dohovoru Rady Európy proti dopingu, pokiaľ to právomoci Únie v tejto oblasti umožňujú. V súvislosti so zastúpením EÚ v riadiacich štruktúrach Svetovej antidopingovej agentúry je potrebné posúdiť dôsledky právomoci udelenej Únii v článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Komisia zdôrazňuje, že je potrebné, aby antidopingové pravidlá a postupy boli v súlade s právom EÚ, teda, aby rešpektovali základné práva a zásady, ako je rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochrana osobných údajov, právo na spravodlivý proces a prezumpcia neviny. Všetky obmedzenia vykonávania týchto práv a slobôd musia vychádzať zo zákona a musia rešpektovať podstatu týchto práv a zásadu proporcionality.

Komisia podporuje existujúci trend v členských štátoch EÚ – zavádzať ustanovenia trestného práva proti obchodu s dopingovými látkami zo strany organizovaných sietí alebo posilniť existujúce ustanovenia.

2.2.        Vzdelávanie, odborná príprava a kvalifikácie v športe

Čas strávený športom a telesnou aktivitou v priebehu vzdelávania by sa mohol bez veľkých nákladov zlepšiť, a to mimo školských osnov aj v rámci nich. Kvalita programov telesnej výchovy a kvalifikácie zapojených učiteľov sú v mnohých členských štátoch naďalej dôvodom na obavy. Spolupráca medzi športovými organizáciami a vzdelávacími inštitúciami je prínosná pre obe odvetvia a môže byť podporená univerzitami.

V nadväznosti na výzvu Európskej rady z roku 2008, aby riešila otázku „dvojitých kariér“ (Vyhlásenie Európskej rady o športe, december 2008) , Komisia zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby mladí športovci na vysokej úrovni získali popri športovom tréningu aj kvalitné vzdelanie. Mladí športovci, najmä tí, ktorí prichádzajú z tretích krajín, aby trénovali a súťažili v Európe, čelia mnohorakým rizikám spojeným s ich zraniteľnosťou. Kvalita tréningových centier a ich zamestnancov by mala byť dostatočne vysoká, aby sa zaistil morálny a študijný rozvoj športovcov a ochránili sa ich profesionálne záujmy.

Členské štáty a športové hnutie si uvedomujú, že v odvetví športu sú potrební kvalifikovanejší pracovníci. Vysoká miera profesionalizácie a rozmanitosť profesií v oblasti športu v kombinácii s rastúcou mobilitou v rámci EÚ podčiarkujú význam začlenenia kvalifikácií súvisiacich so športom do národných sústav kvalifikácií, aby bolo v súvislosti s nimi možné využívať odkazy na európsky kvalifikačný rámec (EQF). Pokiaľ ide o potvrdzovanie a uznávanie kvalifikácií získaných dobrovoľníkmi, ako aj kvalifikácií potrebných pre regulované profesie súvisiace so športom, je potrebná väčšia transparentnosť.

2.3.        Prevencia násilia a neznášanlivosti a boj proti nim

Násilnosti a nepokoje medzi divákmi sú naďalej celoeurópskym javom a vyžadujú európsky prístup zahŕňajúci opatrenia na zníženie s nimi spojených rizík. Opatrenia EÚ uskutočňované v spolupráci s Radou Európy sa doteraz zameriavali na zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti občanov prostredníctvom policajnej ochrany na medzinárodných futbalových podujatiach. Širší prístup zahŕňajúci aj ďalšie športové disciplíny a zameraný na prevenciu a presadzovanie práva si bude vyžadovať rozsiahlejšiu spoluprácu medzi príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú polícia, súdne orgány, športové organizácie, organizácie fanúšikov a orgány verejného sektora.

Ako vyplýva z nedávnej správy Agentúry EÚ pre základné práva (Rasizmus, diskriminácia z dôvodu etnickej príslušnosti a vylúčenie migrantov a menšín v športe: porovnávací prehľad situácie v Európskej únii (2010): http://fra.europa.eu/fraWebsite/home/home_en.htm) , rasizmus, xenofóbia a iné formy neznášanlivosti naďalej predstavujú problém v európskom športe, a to aj na amatérskej úrovni. Členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili úplnú a účinnú transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva a podporovali aktivity zamerané na boj proti týmto javom.

2.4.        Posilnenie zdravia prostredníctvom športu

Telesná aktivita je jedným z najdôležitejších faktorov zdravia v modernej spoločnosti a môže významne prispieť k zníženiu nadváhy a obezity a predchádzaniu viacerým vážnym chorobám. Šport je základnou súčasťou všetkých prístupov k verejnej politike zameraných na zlepšenie telesnej aktivity. V roku 2008 ministri športu členských štátov EÚ neformálne podporili usmernenia EÚ o telesnej aktivite, v ktorých sa odporúča, ako možno prostredníctvom politík a postupov na úrovni EÚ a vnútroštátnej a miestnej úrovni uľahčiť občanom, aby zaradili telesnú aktivitu do svojho každodenného života. Niekoľko členských štátov tieto usmernenia využilo ako základ pre vnútroštátne politické iniciatívy.

Zdravie a telesná aktivita sú tak úzko prepojené, že zvýšením telesnej aktivity sa zaoberá ústredná časť bielej knihy „o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe“ z roku 2007 (KOM(2007) 279 v konečnom znení, 30.5.2007). V záujme vykonávania tejto stratégie viaceré členské štáty preukázali ochotu investovať do telesnej aktivity ako prostriedku na zlepšenie zdravia a rôzne organizácie sa zapojili do projektov venovaných podpore cvičenia v záujme zdravia.

Medzi členskými štátmi sú veľké rozdiely v miere telesnej aktivity a prístupe verejnosti, a koncepcia telesnej aktivity posilňujúcej zdravie, ktorá zahŕňa celú škálu takých rozdielnych odvetví ako šport, zdravotníctvo, vzdelávanie, doprava, mestské plánovanie, bezpečnosť verejnosti a pracovného prostredia, predstavuje značné výzvy. Telesná aktivita by sa mohla väčšmi podporovať v rámci vnútroštátnych systémov vzdelávania, a to už od ranného veku. Nadnárodná výmena osvedčených postupov v záujme podpory navrhovania a vykonávania vnútroštátnych usmernení o telesnej aktivite má vysokú pridanú hodnotu EÚ a mala by sa ďalej rozvíjať.

2.5.        Sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na športových aktivitách rovnako ako ostatní. EÚ a jej členské štáty podpísali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý zahŕňa povinnosť prijať primerané opatrenia, aby boli tieto práva účinné. Je dôležité zabezpečiť, aby sa ustanovenia tohto dohovoru vykonávali v plnej miere.

Ženy majú v niektorých oblastiach športu nedostatočné zastúpenie. V súlade so stratégiou rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015 Komisia podporí začlenenie rodových otázok do aktivít súvisiacich so športom.

Šport umožňuje prisťahovalcom a spoločnosti, ktorá ich prijala, vzájomne na seba pozitívne pôsobiť, čím prehlbuje integráciu a medzikultúrny dialóg. Šport sa čoraz častejšie zahŕňa do osobitných programov pre prisťahovalcov, prístupy v jednotlivých krajinách sa však značne líšia. Šport môže byť aj nástrojom na podporu sociálneho začlenenia menšín a iných zraniteľných alebo znevýhodnených skupín a môže prispievať k lepšiemu porozumeniu medzi spoločenstvami vrátane regiónov nedávno zasiahnutých konfliktom.

SPOLOČENSKÁ ÚLOHA ŠPORTU
Boj proti dopingu
·    Komisia: pripraviť návrh mandátu na rokovania o pristúpení EÚ k dohovoru Rady Európy proti dopingu.

·    Komisia: preskúmať najvhodnejší spôsob posilnenia opatrení proti obchodu s dopingovými látkami zo strany organizovaných sietí, podľa možnosti aj prostredníctvom trestného práva.

·    Komisia: podporovať nadnárodné antidopingové siete vrátane sietí zameriavajúcich sa na preventívne opatrenia v oblasti amatérskeho športu, športu pre všetkých a fitnes.

Vzdelávanie, odborná príprava a kvalifikácie v športe
·    Komisia: podporovať inovatívne iniciatívy v rámci programu celoživotného vzdelávania týkajúce sa telesnej aktivity v škole.

·    Komisia a členské štáty: vypracovať európske usmernenia o kombinovaní športového tréningu a všeobecného vzdelávania („dvojité kariéry“).

·    Komisia a členské štáty: podporovať zaradenie kvalifikácií súvisiacich so športom pri zavádzaní európskeho kvalifikačného rámca. V tejto súvislosti podporovať uznávanie neformálneho a informálneho vzdelania získaného prostredníctvom činností, ako je dobrovoľnícka činnosť v športe.

Prevencia násilia a neznášanlivosti a boj proti nim
·    Komisia a členské štáty: vypracovať a zaviesť bezpečnostné opatrenia a požiadavky na zaistenie bezpečnosti pri medzinárodných športových podujatiach vrátane celoeurópskych projektov školení a partnerského preskúmania pre príslušníkov polície v súvislosti s násilnosťami medzi divákmi.

·    Komisia: podporovať činnosti zamerané na boj proti rasizmu, xenofóbii, homofóbii a podobnej neznášanlivosti v športe.

Posilnenie zdravia prostredníctvom športu
·    Komisia a členské štáty: pokračovať vo vypracovávaní vnútroštátnych usmernení o telesnej aktivite na základe usmernení EÚ v tejto oblasti vrátane procesu preskúmavania a koordinácie a zvážiť navrhnutie odporúčania Rady v tejto oblasti.

·    Komisia: podporovať nadnárodné projekty a siete v oblasti telesnej aktivity posilňujúcej zdravie.

Sociálne začlenenie v športe a prostredníctvom športu
·    Komisia a členské štáty: vypracovávať a zverejňovať štandardy pre prístupnosť športových, záujmových a rekreačných organizácií, aktivít, podujatí a priestorov s pomocou európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia.

·    Komisia a členské štáty: podporovať účasť ľudí so zdravotným postihnutím na európskych športových podujatiach, ako aj organizáciu osobitných podujatí pre ľudí so zdravotným postihnutím, najmä prostredníctvom podpory nadnárodných projektov a sietí. V tejto súvislosti podporovať výskum zameraný na špecializované športové vybavenie pre osoby so zdravotným postihnutím.

·    Komisia: podporovať nadnárodné projekty podporujúce prístup žien k vedúcim funkciám v športe a prístup k športu pre ženy v znevýhodnenom postavení. V tejto súvislosti zahrnúť šport do databázy a siete žien vo vedúcich funkciách.

·    Komisia: podporovať nadnárodné projekty podporujúce sociálnu integráciu zraniteľných a znevýhodnených skupín prostredníctvom športu a súvisiacej výmeny osvedčených postupov.

  1. HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU

Šport predstavuje veľké a rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie hospodárstva a významnou mierou prispieva k rastu a zamestnanosti, pričom jeho pridaná hodnota a účinky na zamestnanosť prekračujú priemernú mieru rastu. Odvetvie športu tvorí približne 2 % celosvetového HDP (Svetové ekonomické fórum, Davos, 2009). Veľké športové podujatia a súťaže ponúkajú mimoriadnu príležitosť na väčší rozvoj cestovného ruchu v Európe. Šport teda prispieva k stratégii Európa 2020. Pre tvorbu politík na základe overených poznatkov sú potrebné porovnateľné údaje. Veľká väčšina športových aktivít prebieha napriek celkovému hospodárskemu významu športu v neziskových štruktúrach na základe na dobrovoľnej činnosti. Udržateľnosť financovania takýchto štruktúr môže byť dôvodom na obavy, preto by sa mala posilniť finančná solidarita medzi profesionálnym a amatérskym športom.

3.1.        Tvorba politík v oblasti športu na základe overených poznatkov

Pre tvorbu politík zameraných na vykonávanie ustanovení Lisabonskej zmluvy týkajúcich sa športu sú potrebné spoľahlivé poznatky vrátane porovnateľných údajov o sociálnych a hospodárskych aspektoch športu za celú EÚ. Komisia uľahčuje spoluprácu na úrovni EÚ s cieľom zmerať hospodársky význam športu prostredníctvom satelitného účtu športu (Satelitný účet je štatistický rámec na meranie hospodárskeho významu konkrétneho odvetvia (v tomto prípade odvetvia športu) v národnom hospodárstve. Prostredníctvom satelitného účtu športu sa z národných účtov filtrujú aktivity spojené so športom s cieľom získať informácie o celej pridanej hodnote súvisiacej so športom). Do širšej spolupráce v záujme lepších znalostí o športe v EÚ by sa mala zapojiť akademická obec, odvetvie športu, športové hnutie a vnútroštátne a európske subjekty verejného sektora.

3.2.        Udržateľné financovanie športu

Dôležitým zdrojom príjmov pre profesionálny šport je využívanie práv duševného vlastníctva v oblasti športu, ako napríklad udeľovanie licencií na prenos športových podujatí alebo reklamný predaj. Príjmy z týchto zdrojov sa často čiastočne prerozdelia na nižšie úrovne športového reťazca.

Komisia sa domnieva, že na zaistenie nezávislého financovania športových aktivít v Európe je dôležitá účinná ochrana týchto zdrojov príjmov, a to pri zabezpečení úplného súladu s právom v oblasti hospodárskej súťaže a pravidlami vnútorného trhu EÚ. Pri udeľovaní licencií k mediálnym právam v oblasti športu by sa mali zohľadňovať rozdielne požiadavky trhu a kultúrne preferencie a súčasne by sa malo zabezpečiť dodržiavanie práva v oblasti vnútorného trhu a hospodárskej súťaže.

Kolektívny predaj mediálnych práv je dobrým príkladom finančnej solidarity a mechanizmov prerozdeľovania prostriedkov v športe. Kolektívny predaj mediálnych práv vo svojej podstate obmedzuje hospodársku súťaž v zmysle článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ. Môže však prinášať výhody, ktoré môžu vyvážiť nepriaznivé účinky. Spoločný predaj môže preto spĺňať kritériá na udelenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ, pokiaľ budú splnené určité podmienky. Komisia odporúča športovým združeniam, aby vytvorili mechanizmy na kolektívny predaj mediálnych práv s cieľom zabezpečiť primerané prerozdeľovanie príjmov v plnom súlade s právom v oblasti hospodárskej súťaže EÚ a pri zachovaní práva verejnosti na informácie.

Hazardné hry (vrátane športového stávkovania a lotérií) prevádzkované súkromnými subjektmi alebo štátom priamo či nepriamo prispievajú k financovaniu športu vo všetkých členských štátoch EÚ. Môže sa tak diať prostredníctvom finančných prepojení medzi štátnymi lotériami a športovým hnutím, daňových príjmov, z ktorých sa financuje šport, prostredníctvom využívania osobitných práv a prostredníctvom sponzorských zmlúv.

Zainteresované strany z oblasti športu vyjadrujú obavy v súvislosti s ďalším tokom príjmov z hazardných hier do športu. Pri ďalšom riešení otázky poskytovania hazardných hier na vnútornom trhu by sa mali zohľadniť výzvy na zabezpečenie udržateľného financovania športu zo súkromných a verejných zdrojov a finančná stabilita odvetvia športu. Jednotlivé členské štáty uplatňujú v oblastiach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva a hazardných hier rozdielny regulačný prístup, najmä pokiaľ ide o otázku rozsahu majetkových práv organizátorov športových súťaží vo vzťahu k podujatiam, ktoré organizujú, ako aj o otázku práv na podobizeň v športe.

S cieľom lepšie porozumieť týmto otázkam dala Komisia podnet na vypracovanie štúdie EÚ o financovaní amatérskeho športu. Štúdia by mala ukázať skutočný význam jednotlivých zdrojov financovania pre amatérsky šport, ako sú dotácie z verejných prostriedkov (od štátnych, regionálnych a miestnych orgánov), príspevky domácností a príspevky v podobe dobrovoľníckej činnosti, sponzorské príspevky, príjmy z médií a príjmy z organizovania hazardných hier. Na základe výsledku tejto štúdie sa rozhodne o tom, či sú v tejto oblasti potrebné nejaké opatrenia, a akého druhu.

3.3.        Uplatňovanie pravidiel EÚ o štátnej pomoci na šport

Subjekty verejného sektora vo všetkých členských štátoch EÚ financujú šport rôznymi spôsobmi. Niektoré opatrenia, ako napríklad veľmi malé sumy pomoci, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o pomoci de minimis, nemusia spadať do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ak sú splnené podmienky stanovené v danom článku, štátna pomoc je v zásade nezlučiteľná s právom EÚ, pokiaľ sa na ňu nevzťahuje jedna z výnimiek stanovených v článku 107 Zmluvy o fungovaní EÚ. Hoci všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách sa na štátnu pomoc pre šport ako takú nevzťahuje, mohli by sa na ňu vzťahovať niektoré jeho ustanovenia, a v tom prípade by sa mohla považovať za zlučiteľnú bez potreby predchádzajúceho oznámenia Komisii. Nová pomoc sa inak musí podľa článku 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ vopred oznámiť Komisii a môže sa udeliť až potom, keď Komisia vydá priaznivé rozhodnutie. Doteraz sa prijalo iba málo rozhodnutí o štátnej pomoci pre šport a, rovnako ako v iných odvetviach v podobnej situácii, zainteresované strany opakovanie žiadali ďalšie objasnenie v súvislosti s financovaním infraštruktúry a športových organizácií.

3.4.        Regionálny rozvoj a zamestnateľnosť

Finančné prostriedky EÚ by sa mohli využívať na projekty a opatrenia zamerané na podporu trvalo udržateľných športových štruktúr. Napríklad v záujme plného využitia hodnoty športu ako nástroja na miestny a regionálny rozvoj, obnovu miest, rozvoj vidieka, podporu zamestnateľnosti, tvorbu pracovných miest a integráciu trhov práce sa môžu prostredníctvom štrukturálnych fondov podporiť investície v súlade s prioritami stanovenými v operačných programoch. Regionálne zainteresované strany (miestne a regionálne samosprávy) zohrávajú v súvislosti s financovaním športu a prístupom k nemu rozhodujúcu úlohu a mali by byť väčšmi zapojené do súvisiacich diskusií na úrovni EÚ.

HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU
Tvorba politík v oblasti športu na základe overených poznatkov
·    Komisia a členské štáty: vytvoriť satelitné účty pre šport, ktoré budú v súlade s dohodnutou európskou definíciou.

·    Komisia: podporovať sieť univerzít v záujme podpory inovatívnych politík v oblasti športu založených na overených poznatkoch.

·    Komisia: preskúmať, či je uskutočniteľné zriadiť v rámci EÚ funkciu pre monitorovanie športu s cieľom analyzovať trendy, zbierať údaje, interpretovať štatistiky, napomáhať výskum, zadávať prieskumy a štúdie a podporovať výmenu informácií.

Udržateľné financovanie športu
·    Komisia: zabezpečiť, aby pri vykonávaní digitálnej agendy boli zohľadnené práva duševného vlastníctva, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s pokrývaním športových podujatí.

·    Komisia: dať podnet na vypracovanie štúdie s cieľom analyzovať práva organizátorov športových podujatí a práva na podobizeň v športe z hľadiska právneho rámca EÚ.

·    Komisia a členské štáty: v spolupráci so športovým hnutím preskúmať spôsoby posilnenia mechanizmov finančnej solidarity v športe pri súčasnom plnom rešpektovaní pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

·    Komisia a členské štáty: na základe výsledkov štúdie EÚ o financovaní amatérskeho športu zvážiť osvedčené postupy v rámci existujúcich mechanizmov financovania s cieľom zabezpečiť transparentné a udržateľné financovanie športu.

Uplatňovanie pravidiel EÚ o štátnej pomoci na šport
·    Komisia: monitorovať uplatňovanie práva v oblasti štátnej pomoci vo sfére športu a zvážiť poskytovanie usmernení, pokiaľ sa množstvo prípadov týkajúcich sa poskytovania štátnej pomoci v športe zvýši.
Regionálny rozvoj a zamestnateľnosť
·    Komisia a členské štáty: plne využívať možnosti Európskeho fondu regionálneho rozvoja na podporu športovej infraštruktúry a udržateľných aktivít v športe a v prírode ako nástroja na regionálny rozvoj a rozvoj vidieka a možnosti Európskeho sociálneho fondu na posilnenie zručností a zamestnateľnosti pracovníkov v odvetví športu.
  1. ORGANIZOVANIE ŠPORTU

4.1.        Podpora dobrého riadenia v športe

Podmienkou autonómie a samoregulácie športových organizácií je dobré riadenie v športe. Hoci v rámci rôznych disciplín a vzhľadom na rozmanité rozdiely medzi štátmi nie je možné vymedziť jediný model riadenia európskeho športu, Komisia sa domnieva, že existujú vzájomne prepojené zásady, z ktorých riadenie športu na európskej úrovni vychádza, ako napríklad autonómia v hraniciach zákona, demokracia, transparentnosť a zodpovednosť pri rozhodovaní a zastúpenie všetkých zainteresovaných strán. Dobré riadenie v športe je predpokladom riešenia výziev súvisiacich so športom a právnym rámcom EÚ.

4.2.        Osobitná povaha športu

Osobitná povaha športu, čo je právny pojem ustanovený Súdnym dvorom Európskej únie, ktorý už inštitúcie EÚ vzali do úvahy za viacerých okolností a ktorým sa podrobne zaoberala Biela kniha o športe a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie, sa v súčasnosti uznáva v článku 165 Zmluvy o fungovaní EÚ. Zahŕňa všetky charakteristiky, ktoré robia šport osobitým, ako je napríklad vzájomná závislosť medzi súťažiacimi súpermi alebo pyramídová štruktúra otvorených súťaží. Pojem osobitná povaha športu sa berie do úvahy pri posudzovaní, či sú športové pravidlá v súlade s požiadavkami práva EÚ (základné práva, voľný pohyb, zákaz diskriminácie, hospodárska súťaž atď.).

Športové pravidlá sa zvyčajne týkajú organizácie a náležitého priebehu športových súťaží. Sú za ne zodpovedné športové organizácie a musia byť v súlade s právom EÚ. V záujme posúdenia súladu športových pravidiel s právom EÚ Komisia berie do úvahy, či sú ciele sledované pravidlami legitímne, či pri dosahovaní daných cieľov majú tieto pravidlá obmedzujúce účinky a či sú tieto účinky primerané vzhľadom na ciele. Legitímne ciele športových organizácií sa môžu týkať napríklad spravodlivosti športových súťaží, neistoty výsledkov, ochrany zdravia športovcov, podpory náboru a trénovania mladých športovcov, finančnej stability športových klubov/tímov alebo jednotného a dôsledného výkonu daného športu („pravidlá hry“).

Prostredníctvom svojho dialógu so zainteresovanými stranami z oblasti športu bude Komisia pokračovať vo svojom úsilí vysvetliť na základe jednotlivých tém vzťah medzi právom EÚ a športovými pravidlami v profesionálnom a amatérskom športe. V súlade s požiadavkou, ktorú v priebehu konzultácií vyslovili členské štáty a športové hnutie, sa Komisia snaží podporovať správny výklad pojmu osobitná povaha športu a bude pokračovať v poskytovaní usmernení v tomto ohľade. Pokiaľ ide o uplatňovanie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, Komisia bude naďalej uplatňovať postup stanovený v nariadení (ES) č. 1/2003.

4.3.        Voľný pohyb športovcov a ich štátna príslušnosť

Organizácia športu na vnútroštátnej úrovni je súčasťou tradičného európskeho prístupu k športu. Zatiaľ čo v zmluve sa zakazuje diskriminácia na základe štátnej príslušnosti a zakotvuje sa zásada voľného pohybu pracovníkov, Súdny dvor zohľadnil v predchádzajúcich rozsudkoch týkajúcich sa zloženia národných tímov alebo pravidiel týkajúcich sa termínov na prestup hráčov v tímových súťažiach potrebu zachovania určitých osobitných charakteristík športu.

Pokiaľ ide o oblasť profesionálneho športu, pravidlá, ktorých následkom je priama diskriminácia (ako kvóty na počet hráčov na základe štátnej príslušnosti), nie sú zlučiteľné s právom EÚ. Na druhej strane, pravidlá, ktoré sú nepriamo diskriminačné (ako napríklad kvóty na počet miestnych hráčov) alebo ktoré bránia voľnému pohybu pracovníkov (provízia za nábor a tréning mladých hráčov), sa môžu považovať za zlučiteľné, pokiaľ je ich cieľ legitímny a pokiaľ sú potrebné na dosiahnutie takéhoto cieľa a primerané jeho dosiahnutiu.

Na základe článku 45 Zmluvy o fungovaní EÚ sa pravidlá o voľnom pohybe uplatňujú len na pracovníkov a profesionálnych hráčov v rámci ekonomickej činnosti. Pravidlá o voľnom pohybe sa však vzťahujú aj na amatérsky šport, pretože Komisia sa domnieva, že podľa článku 18 v súčinnosti s článkom 21 a článkom 165 Zmluvy o fungovaní EÚ sa všeobecná zásada EÚ o zákaze diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vzťahuje na šport pre všetkých občanov EÚ, ktorí využili svoje právo voľného pohybu, vrátane tých, ktorí vykonávajú amatérsku športovú činnosť.

Komisia dala podnet na vypracovanie štúdie s cieľom posúdiť dôsledky ustanovení zmluvy o zákaze diskriminácie na základe štátnej príslušnosti v jednotlivých športových odvetviach. Usmernenia k voľnému pohybu sú uvedené v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu. Ďalšie usmernenia možno nájsť v oznámení Komisie „Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy“ prijatom 13. júla 2010 (KOM(2010) 373).

4.4.        Pravidlá prestupov a činnosti športových agentov

Po diskusiách s Komisiou v roku 2001 v súvislosti s prípadom porušovania pravidiel hospodárskej súťaže bol do poriadku Medzinárodnej federácie futbalových zväzov (FIFA) upravujúceho štatút a prestup hráčov zahrnutý súbor pravidiel. Prestupy hráčov sa pravidelne dostávajú do pozornosti verejnosti pre obavy o zákonnosť týchto úkonov a transparentnosť s nimi spojených finančných tokov. Komisia sa domnieva, že nastal čas na celkové zhodnotenie pravidiel prestupov v profesionálnom športe v Európe.

O činnosti športových agentov v EÚ poskytuje prehľad nezávislá štúdia o športových agentoch uskutočnená na podnet Komisie v roku 2009. Hlavné problémy, ktoré sa zistili, ako finančná trestná činnosť a využívanie mladých hráčov, sú etickej povahy, a teda ohrozujú spravodlivosť športových súťaží a integritu športovcov. V štúdii sa tiež zistili rozdiely v spôsobe, akým subjekty verejného sektora a súkromné subjekty v Európe regulujú činnosť agentov.

4.5.        Čestnosť športových súťaží

V prípade tímových športov sú cenným nástrojom na zabezpečenie čestnosti súťaží systémy udeľovania licencií klubom. Sú aj účinným spôsobom podpory dobrého riadenia a finančnej stability. Komisia víta prijatie opatrení zameraných na posilnenie finančnej čestnosti v európskom futbale, no súčasne pripomína, že takéto opatrenia musia byť v súlade s pravidlami vnútorného trhu a hospodárskej súťaže.

Ovplyvňovanie výsledkov zápasov je porušením etiky a čestnosti športu. Bez ohľadu na to, či sa ovplyvňovanie výsledkov týka stávkovania alebo športových cieľov, je formou korupcie a ako také je postihované v rámci vnútroštátneho trestného práva. Pri ovplyvňovaní výsledkov zápasov spojenom s nezákonným stávkovaním zohrávajú úlohu medzinárodné zločinecké siete. V dôsledku celosvetovej popularity športu a cezhraničnej povahy stávkovania tento problém často presahuje právomoc vnútroštátnych orgánov. Zainteresované strany z oblasti športu sa v spolupráci so štátnymi a súkromnými stávkovými spoločnosťami pokúšali vytvoriť systémy včasného varovania a programy vzdelávania, výsledky však boli zmiešané. Komisia bude pri analyzovaní faktorov, ktoré by mohli prispieť k účinnejšiemu riešeniu otázky ovplyvňovania výsledkov zápasov na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, spolupracovať s Radou Európy. Čestnosť v športe je aj jednou z otázok, ktorých sa budú týkať nadchádzajúce konzultácie Komisie o poskytovaní online hazardných hier v EÚ.

4.6.        Európsky sociálny dialóg v odvetví športu

Sociálny dialóg je základným kameňom európskeho sociálneho modelu a dáva zamestnávateľom, športovcom a pracovníkom v oblasti športu príležitosť upraviť pracovno-právne vzťahy v odvetví športu prostredníctvom nezávislého dialógu vo všeobecnom legislatívnom a inštitucionálnom rámci EÚ. V roku 2008 začal v odvetví profesionálneho futbalu fungovať výbor pre európsky sociálny dialóg. Na základe práce v tomto výbore boli stanovené minimálne zmluvné požiadavky pre futbalistov.

Okrem toho viacero organizácií potenciálnych európskych sociálnych partnerov vyjadrilo záujem o vytvorenie výboru pre sociálny dialóg pre celé odvetvie športu a aktívneho trávenia voľného času. Komisia podporuje tento vývoj a vyzýva sociálnych partnerov, aby ďalej posilňovali zastúpenie na úrovni EÚ. V záujme uľahčenia zavedenia takéhoto dialógu navrhne testovaciu fázu.

ORGANIZOVANIE ŠPORTU
Podpora dobrého riadenia v športe
·    Komisia a členské štáty: podporiť štandardy riadenia športu prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a cielenej podpory špecifických iniciatív.
Osobitná povaha športu
·    Komisia: poskytnúť pomoc a usmernenia k jednotlivým témam v súvislosti s uplatňovaním pojmu osobitná povaha športu.
Voľný pohyb športovcov a ich štátna príslušnosť
·    Komisia: vydať usmernenia k tomu, ako na vnútroštátnej úrovni zosúladiť ustanovenia zmluvy týkajúce sa štátnej príslušnosti s organizáciou súťaží v jednotlivých športových odvetviach.

·    Komisia: v roku 2012 posúdiť dôsledky pravidiel o domácich hráčoch v tímových športoch.

Pravidlá prestupov a činnosti športových agentov
·    Komisia: dať podnet na vypracovanie štúdie o ekonomických a právnych aspektoch prestupov hráčov a ich vplyve na športové súťaže. V tejto súvislosti poskytnúť usmernenia k prestupom hráčov v tímových športoch.

·    Komisia: zorganizovať konferenciu s cieľom ďalej preskúmať možné spôsoby, akými by inštitúcie EÚ a zástupcovia športového hnutia (federácie, ligy, kluby, hráči a agenti) mohli zlepšiť situáciu, pokiaľ ide o činnosti športových agentov.

Európsky sociálny dialóg v odvetví športu
·    Komisia: podporovať organizácie sociálnych partnerov a športové organizácie s cieľom vytvoriť sociálny dialóg na úrovni EÚ pre celé odvetvie športu a záujmových činností a diskutovať o nových relevantných otázkach, ako je zmluvná stabilita, vzdelávanie a odborná príprava, bezpečnosť a ochrana zdravia, zamestnávanie a pracovné podmienky maloletých, úloha agentov alebo boj proti dopingu.
  1. SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI

V Lisabonskej zmluve sa Únia a členské štáty vyzývajú k tomu, aby v oblasti športu podporovali spoluprácu s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami. Vzhľadom na kontinentálnu organizáciu športu a obnovený konsenzus v otázke rozširovania by mala byť prioritou spolupráca s tretími krajinami z Európy, najmä kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, a Radou Európy.

SPOLUPRÁCA S TRETÍMI KRAJINAMI A MEDZINÁRODNÝMI ORGANIZÁCIAMI
·    Komisia: identifikovať priestor na medzinárodnú spoluprácu v oblasti športu so zameraním na európske tretie krajiny, najmä kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, a Radu Európy.
  1. ZÁVER

Podľa názoru Komisie je vzhľadom na zložitosť návrhov v oblasti športu potrebné, aby ďalej existovali štruktúry neformálnej spolupráce medzi členskými štátmi, a tak sa zabezpečila nepretržitá výmena osvedčených postupov a šírenie výsledkov. Komisia bude naďalej poskytovať podporu neformálnym pracovným skupinám v oblasti športu, v ktorých chcú členské štáty pokračovať, alebo ktoré chcú založiť, pričom tieto skupiny sa budú naďalej zodpovedať zástupcom štátnej správy jednotlivých členských štátov EÚ zodpovedným za oblasť športu.

Európsky parlament a Rada sa vyzývajú, aby podporili návrhy predložené v tomto oznámení o športe a naznačili, aké majú priority v súvislosti s budúcimi aktivitami.

 

Boj proti korupcii v EÚ

0
Korupcia v športe
Korupcia v športe

Oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru

 

Boj proti korupcii v EÚ

 

(KOM/2011/0308 v konečnom znení)

 

Výňatok

4.7. Bezúhonnosť v športe

 

Korupcia v športe predstavuje čoraz viditeľnejší problém s cezhraničným rozmerom a súvisí najmä s neprehľadnosťou hráčskych presunov a ovplyvňovaním výsledkov zápasov. Komisia bude analyzovať možné alternatívy a účinnejšie riešenie problému ovplyvňovania výsledkov zápasov (KOM(2011) 12 v konečnom znení) najprv vypracovaním štúdie, ako je korupcia v športe upravená národnými legislatívami. Toto by mohlo poskytnúť základy pre ďalšie politické opatrenia na tomto poli, napríklad stanovením minimálnych pravidiel týkajúcich sa trestných činov v tejto oblasti.

Dobrovoľníctvo v športe

0
Dobrovoľníctvo
Dobrovoľníctvo

Úloha športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva

Závery Rady o úlohe športových dobrovoľníckych činností pri podporovaní aktívneho občianstva

2011/C372/06

 

Rada Európskej únie,

 

PRIPOMÍNAJÚC:

 

  • Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 5. mája 2003 o „spoločnej hodnote športu pre mladých ľudí“ (Ú. v. EÚ C 134, 7.6.2003, s. 5)
  • Rozhodnutie Rady z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúce aktívne občianstvo (Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43), v ktorom sa zdôrazňujú tieto ciele:
    • práca na vytváraní priaznivého prostredia pre dobrovoľníctvo v EÚ
    • posilňovanie postavenia dobrovoľníckych organizácií a zlepšovanie kvality dobrovoľníckej činnosti
    • Oceňovanie uznávanie dobrovoľníckych činností
    • zvyšovanie povedomia o hodnote a význame dobrovoľníctva,
  • Závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 5)
  • Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športu“ (KOM(2011) 12 v konečnom znení) a štúdiu z roku 2010 s názvom „Dobrovoľníctvo v Európskej únii“, ktorá dokazuje veľmi veľkú rozmanitosť športového dobrovoľníctva v celej EÚ a zameriava sa na právne režimy a zdroje financovania v tejto oblasti, pričom upriamuje pozornosť aj na potrebu odbornej príprave dobrovoľníkov,
  • Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o politikách EU a dobrovoľníctve: uznávanie a podpora cezhraničných dobrovoľných aktivít v EU (KOM(2011) 568 v konečnom znení),
  • Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na rok 2011 – 2014 z 20. mája 2011 (Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011)
  • Závery Rady z 3. októbra 2011 o úlohe dobrovoľníckych činností v sociálnej politike (14061/1/11 REV 1)
  • Konferenciu expertov s názvom „Od dobrovoľníctva k líderstvu v športe“, ktorá sa konala 13. – 14. septembra 2011 v poľskej Varšave, na ktorej sa mimoriadna pozornosť venovala týmto otázkam:
    • odkaz a posolstvo veľkých športových podujatí a skúseností z nich, ako aj možnosti ich následného využitia v každodenných športových dobrovoľníckych činnostiach
    • možnosť využitia existujúcich skupín dobrovoľníkov pri nábore pre nadchádzajúce športové podujatia
    • potreba podporovať uznávanie a validáciu športových dobrovoľníckych činností
    • potreba podporovať vzájomné učenie sa a výmenu najlepších postupov,

 

BERIE NA VEDOMIE, ŽE:

1.| pojem „dobrovoľnícke činnosti“ s náležitým ohľadom na osobitosti situácie v každom členskom štáte a všetky formy dobrovoľníctva označuje všetky typy formálnych, neformálnych alebo informálnych dobrovoľníckych činností, ktoré osoba vykonáva z vlastnej vôle, na základe vlastnej voľby a motivácie a bez nároku na finančný zisk. Sú prínosom pre samotného dobrovoľníka, komunity a spoločnosť ako celok. Sú aj nástrojom umožňujúcim jednotlivcom a združeniam riešiť ľudské, sociálne, medzigeneračné alebo environmentálne potreby a problémy a často vykonávajú v prospech neziskovej organizácie alebo komunitnej iniciatívy (Rozhodnutie Rady 2010/37/EÚ z 27. novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (Ú. v. EÚ L 17, 22.1.2010, s. 43).

 

2.| Športové dobrovoľnícke činnosti je potrebné jasne odlíšiť od plateného zamestnanca, ktoré nesmú v žiadnom prípade nahrádzať (Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 16. mája 2007 o plnení spoločných cieľov pre dobrovoľnícku činnosť mladých ľudí Ú. v. EÚ C 241, 20.9.2008, s. 1). Nemali by prispievať k zachovaniu rodovej nerovnosti v platenej aj neplatenej práci a nesmú podporovať skrátenie pracovného času zamestnancov alebo ich odchod z trhu práce.

 

3.| Dobrovoľnícke činnosti v športe prispievajú k aktívnemu občianstvu a k integrácii občanov z rôzneho prostredie tým, že zlepšujú porozumenie a rešpekt prostredníctvom univerzálneho jazyka športu a zároveň  tým, že prispievajú k uplatňovaniu základných hodnôt a zásad Európskej únie, najmä solidarity, udržateľného rozvoja, ľudskej dôstojnosti, rovnosti a subsidiarity, presadzujúc tak európsku identitu.

 

4.| Zapájanie sa do dobrovoľníckych činností v športe občanom umožňuje osloviť si nové zručnosti, čím pozitívne prispieva okrem iného i ich zamestnateľnosti a umocneniu pocitu príslušnosti k spoločnosti, a môže byť katalyzátorom sociálnych zmien.

 

5.| Dobrovoľnícke činnosti v športe môžu prispieť k rastu a posilneniu sociálneho kapitálu prostredníctvom rozvoja sociálnej siete založenej na dôvere a spolupráci.

 

6.| Dobrovoľnícke činnosti v športe podporujú pozitívne sociálne postoje založené na hodnotách, ktoré sa rozvíjajú prostredníctvom športu, ako sú:

  • fair play
  • tímová práca
  • vytrvalosť
  • zodpovednosť
  • vodcovstvo
  • tolerancia
  • rešpektovanie ostatných
  • schopnosť prekonávať prekážky.

 

7.| Sektor športu, spolu so športovými dobrovoľníckymi činnosťami, predstavuje v rámci národných hospodárstiev merateľnú a významnú hospodársku a sociálnu hodnotu, ktorá ma potenciál stimulovať rast a zamestnanosť v celej Európskej únii.

 

8.| Podporu rozvoja športových dobrovoľníckych činností sa sledujú ciele Európskeho roka dobrovoľníckych činností 2011 a naďalej sa plnia ciele Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010, pričom sa prispieva aj k cieľom Európskeho roka aktívneho starnutia 2012.

 

9.| Športové dobrovoľnícke činnosti môžu byť impulzom pre rozvoj a propagáciu fyzickej aktivity na všetkých úrovniach a prinášajú so sebou zlepšenie pocitu pohody a zníženie výskytu chorôb súvisiacich so životným štýlom.

 

10.| Športové dobrovoľnícke činnosti sú významným faktorom, ktorý prispieva k mobilite občanov prostredníctvom získavania spôsobilosti a prehlbovania skúseností v rámci činností súvisiacich so športom v iných členských štátoch, ako aj prostredníctvom rozvoja európskej identity a presadzovania hodnôt EÚ za jej hranicami.

 

11.| Športové dobrovoľnícke činnosti môžu prispieť k dosahovaniu celkových cieľov stratégie Európa 2020 zvyšovaním mobility a prostredníctvom činností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, prispievajú k zlepšovaniu verejného zdravia, podporujú sociálne začleňovanie, vzdelávanie a aktívne starnutie.

 

V TEJTO SÚVISLOSTI VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ A ZAINTERESOVANÉ STRANY V OBLASTI ŠPORTU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ A S OHĽADOM NA NEZÁVISLOSŤ ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ:

 

1.| Vytvárali priaznivé podmienky na rozvoj športových dobrovoľníckych činností, a to najmä na základe:

  • výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi a športovými organizáciami
  • rešpektovanie nezávislosti športových organizácií, pričom sa zabezpečí primeraná podpora týchto organizácií na úrovni členských štátov
  • potreby zabezpečiť, aby sa športovým dobrovoľníkom poskytovala potrebná odborná príprava a možnosť bezpečne využívať výhody dobrovoľníctva.

 

2.| Pomáhali podporovať pozitívne vnímanie športových dobrovoľníkov a dobrovoľníckych činností v športe.

 

3.| Dobrovoľnícke činnosti v športe vnímali ako významný nástroj zlepšovania spôsobilosti a zručností. Na tento účel je potrebné, aby:

  • prijali príslušné opatrenia na určenie spôsobilosti a zručnosti, ktoré sa nadobúdajú prostredníctvom neformálnych a informálnych skúseností v oblasti športových dobrovoľníckych činností, a preskúmali možnosť ich väčšieho uznania a validácie v rámci národných kvalifikačných systémov s ohľadom na európsky kvalifikačný rámec (EQF)
  • pri príprave opatrení sa usilovali konzultovať športové hnutie a dobrovoľnícke organizácie.

 

4.| Podnecovali spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a športovými organizáciami na miestnej, národnej a európskej úrovni v záujme vytvorenia sietí na riešenie problémov spoločných pre dobrovoľnícke činnosti.

 

5.| Presadzovali športové dobrovoľnícke činnosti ako formu neformálneho a informálneho vzdelávania, ktorá je prostriedkom získania nových zručností a spôsobilosti, a spolu s formálnym vzdelávaním aj súčasťou paralelnej kariéry športovcov.

 

6.|  Presadzovali športové dobrovoľnícke činnosti napríklad tak, že budú iniciovať reklamné kampane na zvýšenie informovanosti a podporu pozitívneho vnímania dobrovoľníkov.

 

7.| Využívali potenciál dobrovoľníkov zapojených do organizovania športových podujatí, pokiaľ ide o dlhodobé činnosti na všetkých úrovniach športových úrovniach.

 

8.| Preskúmali potenciálnu pridanú hodnotu vytvorenia systému ocenení pre najinovačnejšie dobrovoľnícke projekty v oblasti športu.

 

NABÁDA ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ A EURÓPSKU KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ, V SÚLADE SO ZÁSADOU SUBSIDIARITY A S OHĽADOM NA SVOJU INŠTITUCIONÁLNU ŠTRUKTÚRU:

 

1.| Vyvíjali úsilie na odstránenie neprimeraných prekážok pre rozvoj športových dobrovoľníckych činností vrátane neprimeraného administratívneho zaťaženia.

 

2.| Skúmali, ako sa rozvíjajú športy založené na dobrovoľníckych činnostiach v rámci Európskej únie, vrátane výskumu zameraného na hospodársky a sociálny vplyv tohto rozvoja.

 

3.| Vymieňali si znalosti, skúsenosti a najlepšie postupy v oblasti športových dobrovoľníckych činností.

 

4.| Podporovali rozvoj športových dobrovoľníckych činností vo vnútroštátnych a európskych politikách a stratégiách zameraných na šport a sociálne veci, vzdelávanie a zamestnanosť.

 

5.| Preskúmali možnosti prispievania športových dobrovoľníckych činností k projektom dotovaným fondmi EÚ a vyvinuli mechanizmy, ktoré umožnia ocenenie týchto činností.

 

6.| Tam, kde je to možné začlenili aspekty športových dobrovoľníckych činností do práce rôznych skupín expertov zriadených v súlade s pracovným plánom EÚ pre šport.

 

7.| Podporovali rozvoj športových dobrovoľníckych činností prostredníctvom medzisektorovej spolupráce medzi verejnými a súkromnými subjektami a organizáciami občianskej spoločnosti v oblasti športu, zdravia, kultúry, vzdelávania, mládeže a sociálnej politiky na miestnej, národnej a európskej úrovni.

 

VYZÝVA EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

 

1.| Venovala osobitnú pozornosť dobrovoľníckym činnostiam a možnosti prístupu neziskových športových organizácií k ďalšej generácii programov EU bez toho, aby boli ovplyvnené rokovania o viacročnom finančnom rámci.

 

2.| Identifikovala faktory ovplyvňujúce úspešnosť, najlepšie postupy a oblasti, ktoré si vyžadujú užšiu spoluprácu na úrovni EÚ, vrátane existujúcich prekážok rozvoja športových dobrovoľníckych činností.

 

3.| Pri navrhovaní nových právnych predpisov EÚ posúdila ich potenciálny vplyv na dobrovoľnícku činnosť v športe.

 

 

 

Rozmer v športe

0
Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe
Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskeho parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“

 

2012/C24/23

28.1.2012 Úradný vestník Európskej únie

 

Spravodajca: Alfredo Correia

 

Európska komisia sa 18.januára 2011 rozhodla podľa článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskeho parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“

 

KOM(2011) 12 v konečnom znení.

 

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 28.septembra 2011.

 

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 475. plenárnom zasadnutí 26. a 27. októbra 2011 (schôdza z 26. októbra) prijal 79 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

 

ZÁVERY A ODPORÚČANIA

 

  • EHV dôrazne vyjadruje veľký záujem o odhodlanie v oblasti rozvíjania európskeho rozmeru športu. Politiky rozvoja športu v EU sa musia rozvíjať kontinuálne v spolupráci s členskými štátmi a pri dodržiavaní zásady subsidiarity obmedzenej právomocami udelenými zmluvou.

 

  • Šport jednoznačne prispieva k podpore fyzického a duševného zdravia a k budovaniu hodnôt, ako sú disciplína a tímový duch, ktoré podporujú sociálne začlenenie. Športovanie zohráva významnú úlohu pri prevencii mnohých chorôb. Zdravotné problémy priamo súvisia s nízkou produktivitou občanov. Športovanie zlepšuje kvalitu a dĺžku života európskej populácie a zvyšuje produktivitu a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. EHSV vyzýva EÚ, aby podporovala šport a prijala opatrenia v tejto oblasti.

 

  • EHSV uznáva problémy spôsobené dopingom v športe. Na úrovni EÚ aj členských štátov treba začať konzultácie o tom, ako bojovať proti tejto sociálnej pohrome. Doping môže ohroziť zdravie športovcov, najmä medzi mladými nadšencami, a zvrátiť pravého športového ducha.

 

  • Treba oceniť postoj Komisie v súvislosti so športovaním a rozvojom športu v rámci vzdelávania, ako to už odporúčal EHSV (Stanovisko EHSV na tému „Biela kniha o športe“, Ú. v. EÚ 17.06.2008. (2)  Idem. (3)  COM(2011) 12 final, p. 10. C 151, 17.6.2008). EHSV opakuje, že je dôležité zlepšiť športové komplexy, šatne a iné infraštruktúry s cieľom umožniť vykonávanie športových aktivít v dobrých podmienkach a s nižšími nákladmi.

 

  • EHSV záleží najmä na tom, aby sa športovcom poskytla vysoká úroveň vzdelávania. V mnohých prípadoch sa stáva, že mladí ľudia sa vzdajú vzdelania v prospech športu. Treba vytvoriť podmienky na to, aby bolo možné vykonávať a rozvíjať profesionálnu športovú kariéru bez predčasného ukončenia štúdia, a to v súlade so zásadou dvojitej kariéry. Uplatňovanie tejto zásady je tiež dôležité, pretože športovcom na konci športovej kariéry umožní, aby sa začlenili do trhu práce s dostatočnými kvalifikáciami. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť aj vzdelanie ľudí, ktorý sa venujú športovcom zamerané na to, aby im umožnilo sprostredkovať svojim zverencom správne hodnoty.

 

  • Násilie v športe je poľutovaniahodné a vyžaduje si rázne opatrenia na jeho odstránenie, a to buď prostredníctvom policajnej ochrany alebo vhodných trestnoprávnych predpisoch. EÚ môže a musí zohrávať úlohu pri koordinácii iniciatív členských štátov s cieľom zlepšiť výmenu informácií o účinných opatreniach.

 

  • EHSV musí aj naďalej venovať osobitnú pozornosť znevýhodneným skupinám v športe, ako sú osoby so zdravotným postihnutím a starší ľudia. Tieto skupiny majú právo zapojiť sa do športových aktivít za rovnakých podmienok. EHSV pripomína pristúpenie EU k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotných postihnutím: členské štáty musia zaručiť uplatňovanie tohto dohovoru.

 

  • EHSV žiada, rovnako ako v roku 2008 (Stanovisko EHSV na tému „Biela kniha o športe“, Ú. v. EÚ 17.06.2008. (2)  Idem. (3)  COM(2011) 12 final, p. 10. C 151, 17.6.2008), aby sa venovala osobitná pozornosť zastúpeniu žien v športe a aby sa podporovala rovnosť medzi mužmi a ženami v tejto oblasti.

 

  • EHSV zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú neziskové športové združenia pri podpore športu. Tieto štruktúry sa musia podporovať, a to buď pomocou adekvátnych finančných prostriedkov alebo prostredníctvom podpory dobrovoľníctva v týchto organizáciách.

 

  • Rovnako dôležitá je aktívna spolupráca medzi profesionálnymi a neziskovými organizáciami, pretože od tejto spolupráce závisí aj vývoj športu. EHSV považuje za prioritu nájsť formy udržateľného financovania s cieľom umožniť takúto spoluprácu.

 

  • EHSV vyjadruje znepokojenie, najmä pokiaľ ide o rastúci sektor nelegálneho a neregulovaného stávkovania a lotérií, v ktorom sa jasne prejavuje nedostatočná právna úprava a chýbajúce adektávtne sankčné opatrenia. Treba zdôrazniť význam tohto sketoru hier a stávom spravovaných štátom alebo licenciami udeľovanými štátom, pokiaľ ide o financovanie športu, a to prostredníctvom investovania príjmov do modernizácie športových štruktúr. Treba nadviazať dialog medzi členskými štátmi s cieľom nájsť modely, ktoré čo najlepšie zodpovedajú zásadám EU. Regulácia trhu stávok a lotérií v oblasti športu je tiež nevyhnutná, pokiaľ ide o zachovanie skutočnej súťažnej podstaty a transparentnosti športu.

 

  • EHSV poukazuje na ťažkosti EU v oblasti regulácie trhu stávok. V plnej miere sa musia dodržiavať pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, ako aj zásada subsidiarity. EHSV nalieha na Komisiu, aby túto oblasť pozorne sledovala a aby vytvorila orientačný rámec na reguláciu tohto trhu berúc do úvahy spomenuté zásady a cenné informácie, ktoré by sa mohli získať z prebiehajúcej konzultácie (KOM(2011) 12 v konečnom znení, s. 10)

 

 

VŠEOBECNÁ PODMIENKY

 

ÚVOD

 

2.1.1. Európska komisia vydala 18. januára 2011 oznámenie na tému Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe, ktoré vo všeobecnosti skúma výsledky Bielej knihy o športe. Rada Európskej únie stanovila v súlade s článkom 165 ZFEU akčný plán založený na činnosti pracovných skupín s cieľom konkretizovať stanovené ciele.

 

2.1.2. Význam športu uznávajú všetci, členské štáty aj všetky zainteresované strany. Prínos športu pre spoločnosť nemožno poprieť. Výhody, ktoré šport prináša v oblasti zdravia, sociálneho začlenenia a hospodárstva EÚ zdôrazňujú potrebu spolupráce a rozvoja spoločných stratégií. EÚ má najvhodnejšiu pozíciu na to, aby členské štáty viedla k dosiahnutiu pozitívnych výsledkov v tejto oblasti.

 

2.1.3. Význam európskeho rozmeru športu je zjavný, a to či už ide o financovanie programov a špecifických činností v tomto sektore alebo o rozvoj špecifických fór pre dialóg a výmenu informácií.

 

2.1.4. Olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v roku 2012 v Londýne, budú príležitosťou na rozvíjanie európskeho rozmeru v športe na viacerých úrovniach, a to pokiaľ ide o modely organizácie, monitorovania a koordinácie alebo výsledky dialógu medzi jednotlivými zainteresovanými stranami.

 

CIELE A OBSAH OZNÁMENIA

 

2.2.1. Nadobudnutím účinnosti novej zmluvy získala EÚ novú právomoc v oblasti športu. Doteraz sa európsky rozmer v športe rozvíjal nepriamo prostredníctvom právomocí udeľovaných v rámci sociálnej oblasti, vzdelávania a zdravia, a ešte nepriamejšie v súvislosti so zásadami vnútorného trhu a právnymi predpismi o hospodárskej súťaži.

 

2.2.2. Napriek týmto obmedzeniam sa vždy poukazovalo na to, že by bolo v najlepšom záujme členských štátov, aby pri rozvoji športu spolupracovali. EU nadobudla vhodnú pozíciu na rozvoj tejto politiky.

 

2.2.3. Vyvinulo sa úsilie obsiahnuť potreby význam športu v európskom rozmere. Boli určené najdôležitejšie a najkritickejšie oblasti, v ktorých treba prijať opatrenia na úrovni EÚ. S týmto zámerom sa pristúpilo k verejným konzultáciám s rôznymi zaiteresovanými stranami s cieľom určiť prioritné oblasti, ktorým sa treba venovať.

Vymedzené boli tri relevantné oblasti, a to:

  • Spoločenská úloha športu
  • Hospodársky rozmer športu
  • Organizačné otázky v športe.

V rámci týchto oblasti boli určené najdôležitejšie aspekty.

 

2.2.4. Predkladané oznámenie sa snaží o rozvoj/prehĺbenie Bielej knihy, pričom berie do úvahy kroky, ktoré boli odvtedy podniknuté, a samozrejme o preskúmanie právomocí získaných po nadobudnutí účinnosti novej zmluvy (konkrétne článku 165 ZFEÚ)

 

KONKRÉTNE PODMIENKY

 

ZDRAVIE

 

3.1.1. EHSV uznáva, že športovanie vo všeobecnosti zlepšuje fyzické a duševné zdravie občanov a priamo pozitívne ovplyvňuje tak ich produktivitu v zamestnaní, ako aj kvalitu života, pretože je veľmi dôležitým nástrojom proti sedavému spôsobu života.

 

3.1.2. Šport pomáha predchádzať obezite a rôznym vážnym chorobám, najmä srdcovo-cievnym, a bojovať proti nim. V tejto súvislosti je šport značným prínosom v oblasti hospodárstva, pretože znižuje náklady na zdravotnú starostlivosť a výdavky na sociálne zabezpečenie.

 

3.1.3. Šport zároveň zohráva dôležitú úlohu pri sociálnom začleňovaní a zabezpečení dobrých životných podmienok starších ľudí. Pomáha nielen bojovať proti chorobám, ale aj pri podpore lepšej komunikácie medzi generáciami.

 

BOJ PROTI DOPINGU

 

3.2.1. Boj proti dopingu má veľký význam. Ochrana fyzickej integrity športovcov a samotnej súťažnej podstaty športu si vyžaduje zavedenie koordinovaných opatrení na všetkých úrovniach, a to nielen v 27 členských štátoch a ich príslušných orgánov, ale aj na medzinárodnej úrovni. Čím užšie budú všetky zainteresované strany spolupracovať a čím rýchlejšie sa dohodnú na najlepšom spôsobe konania, tým väčšia bude miera úspešnosti.

 

3.2.2. Boj proti dopingu má veľký význam nielen v profesionálnom športe, ale aj na úrovni amatérskeho športu.

 

3.2.3. V členských štátoch treba prijať dôrazné a koordinované opatrenia na reguláciu a kontrolu obchodu s dopingovými látkami, a preto EHSV podporuje snahu Komisie pripraviť návrh mandátu na rokovania o pristúpení EU k dohovoru Rady Európy proti dopingu.

 

VZDELÁVANIE, ODBORNÁ PRÍPRAVA A KVALIFIKÁCIA V ŠPORTE

 

3.3.1. Fyzická aktivita v školách je prvým krokom k tomu, aby sa u tých najmladších vypestovali športové hodnoty, ktoré budú pretrvávať celý život. EHSV plne podporuje opatrenia zamerané na zavedenie osvedčených postupov v športe do vzdelávacieho systému, ako aj zlepšenie potrebných infraštruktúr.

 

3.3.2. EHSV podporuje Európsku komisiu, ktorá navrhuje, aby sa význam dvojitej kariéry zohľadnil aj vo vzdelávaní a odbornej príprave športovcov.

 

3.3.3. EHSV tiež podporuje iniciatívy v oblasti programu celoživotného vzdelávania, pričom ich považuje za stratégiu, ktorá je nevyhnutná na zavádzanie správnych športových hodnôt.

 

3.3.4. Vhodná kvalifikácia učiteľov aj žiakov v oblasti š portu je ďalším dôležitým faktorom na zaručenie športových hodnôt. EHSV súhlasí s Komisiou, pokiaľ ide o začlenenie kvalifikácií v oblasti šprotu do národných sústav kvalifikácií, aby ich bolo možné zosúladiť s európskym kvalifikačným rámcom.

 

3.3.5. Dobrovoľníctvo v oblasti športu, najmä v miestnych športových kluboch, má veľký význam pre spoločnosť ako celok. Dobrovoľnícke neziskové športové organizácie často nie sú politickými orgánmi uznané do tej miery, do akej by mali byť a súčasnosti čelia výrazným problémom. EHSV zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení dostatočne nezohľadňuje význam dobrovoľníctva v športe. Vyzýva preto Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na väčšiu podporu kultúry dobrovoľníctva v športe. Najmä kvalifikácia a príprava dobrovoľníkov a získavanie a uznanie poznatkom a zručností v tejto oblasti by sa mali na európskej úrovni dôraznejšie podporovať. Komisia by mala okrem toho dohliadať na tento proces a predísť pri vypracovávaní európskych právnych predpisov akýmkoľvek neželaným negatívnym dôsledkom pre neziskové športové organizácie.

 

BOJ PROTI NÁSILIU V ŠPORTE

 

3.4.1. EHSV víta iniciatívu Komisie zameranú na rozvoj a implementáciu opatrení v oblasti odbornej prípravy súvisiacich s násilím v škole, ktoré sú zamerané tak na divákov, ako aj na príslušníkov polície.

 

3.4.2. Výchova divákov začína už od malička v školských laviciach. Športové hodnoty musia prekonať hodnoty nezdravého súťaženia.

 

3.4.3. Násilie v športe je závažným javom, ktorý sa vyskytuje v celej Európe. Násilie je vo všeobecnosti spojené s prejavmi rasizmu, xenofóbie, homofóbie a inými podobnými prejavmi. Opatrenia, ktoré treba prijať, sa musia zamerať na boj proti týmto javom, ktoré sú v absolútnom protiklade k športovým hodnotám.

 

SOCIÁLNE ZAČLENENIE V ŠPORTE A PROSTREDNÍCTVOM ŠPORTU

 

3.5.1. Treba vytvoriť potrebné podmienky na prístup do športových priestorov, ale aj k športu pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí. Dotácie z verejných zdrojov budú mať pre dosiahnutie tohto cieľa kľúčový význam.

 

3.5.2. Pokiaľ ide o športové aktivity osôb so zdravotným postihnutím, chýba výskum, na základe ktorého by mohli vykonávať všetky športové disciplíny. EHSV podporuje iniciatívu Komisie v tejto oblasti.

 

3.5.3. Pristúpenie členských štátov a EÚ k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postinutím znamená prijatie opatrení potrebných na harmonizáciu s dohovorom. SHSV nalieha na Komisiu, aby overila opatrenia prijaté členskými štátmi v tejto oblasti.

 

3.5.4. Rovnosť medzi mužmi a ženami v športe musí byť zaručená, pretože ženy sú nedostatočne zastúpené vo viacerých oblastiach športu. EHSV podporuje iniciatívy zamerané na dodržiavanie zásady rovnosti medzi mužmi a ženami a rovnakých príležitostí. V tejto súvislosti súhlasí so zahrnutím kategórie športu do databázy žien vo vedúcich funkciách.

 

3.5.5. Šport môže byť hnacou silou začlenenia a dialógu medzi rôznymi kultúrami a podporovať ducha európskeho občianstva. Treba zdôrazniť potenciál športu pri začleňovaní znevýhodnených a zraniteľných skupín. EHSV v plnej miere súhlasí s potrebou podporovať programy zamerané na sociálne začlenenie prostredníctvom športu. Mimovládne organizácie zahrávajú v tejto oblasti významnú úlohu, ktorú treba podporovať.

 

3.5.6. Migrácia športovcov je čoraz výraznejšia. Začlenenie týchto ľudí ako aj ich rodín v hostiteľských krajinách je formou, ako môžu samotné štáty podporovať svoju kultúru a spoločenské hodnoty. EHSV podporuje úsilie členských štátov a Komisie pri vytváraní právnych stimulov pre prijímanie, usadenie sa a nediskrimináciu tých občanov.

 

HOSPODÁRSKY ROZMER ŠPORTU

 

3.6.1. EHSV uznáva, že hospodársky význam športu rastie. Táto oblasť predstavuje približne 2% celkového HDP EÚ. Trh v oblasti šprotu prispieva k zamestnateľnosti a zvyšovaniu miery rastu. Mnohé organizácie sa zmenili na podniky, ale aj tak väčšina z nich ostáva neziskovými štruktúrami. Treba nadväzovať alebo rozvíjať vzťahy medzi oboma druhmi organizácií, aby dosiahli hospodársku udržateľnosť.

 

3.6.2. Súkromný sektor zohráva pri rozvoji športu významnú sociálnu úlohu, a to buď priamo prostredníctvom špecifických príspevkov alebo sponzorského marketingu.

 

3.6.3. EHSV uznáva a podporuje vytvorenie satelitného účtu športu. Potrebné sú dôveryhodné údaje o príjmoch v športe, aby bolo možné prijať čo najvhodnejšie opatrenia. Čím väčšia bude spolupráca a čím lepšia bude informovanosť, tým jednoduchšie sa podarí dospieť k rozumnejším opatreniam.

 

3.6.4. Predkladané oznámenie prikladá veľký význam otázke využívania vlastníckych práv súvisiacich s príslušným športovým podujatím, ktorými disponujú organizátori, ako aj práv duševného vlastníctva. EHSV s týmto prístupom súhlasí. Predaj vysielacích práv, ako aj propagačných predmetov predstavuje veľkú časť príjmov týchto športových štruktúr. Práva športových organizácií by sa preto mali v právnych predpisoch EU posilniť. Organizátori športových podujatí by mali mať právo požadovať spravodlivú kompenzáciu na využívanie týchto podujatí, a to bez ohľadu na ich formu a hospodársky úžitok.

 

3.6.5. EHSV súhlasí s právnou analýzou v oznámení, ktorá sa zaoberá prípadným nedodržaním pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o kolektívny predaj práv. Uznanie splnenia požiadaviek na udelenie výnimky vyplývajúce z uplatnenia článku 101 ods. 3 ZFEU je právne a EHSV uznáva, že kolektívny predaj je pre športové štruktúry nepochybne výhodný a že tieto štruktúry musia takýto predaj uskutočniť tak, aby sa naň nevzťahoval článok 101 ods. 1 ZFEZ.

 

3.6.6. Ak v Európe je predaj (a výroba) športového tovaru, odevov a súvisiacich výrobkov odvetvím podnikania, ktorého hodnota sa pohybuje rádovo v miliardách eur. Toto odvetvie je vďaka reklame a sponzorstvu jedným na najväčších zdrojov finančných prostriedkov v športe. Z mnohých štúdií vypracovaných na žiadosť európskych organizácií vyplýva, že v súvislosti s pracovnými podmienkami v celosvetovom reťazci výroby športového tovaru existuje veľa nedostatkov, ktoré môžu z etického hľadiska oslabiť dôveryhodnosť celého športového hnutia. Od športovcov, športového hnutia, podnikov sponzorujúcich športové podujatia, ako aj od spolupracujúcich partnerov by sa mala vyžadovať kontrola výrobného reťazca a príslušných pracovných podmienok, a to dôveryhodným a transparentným spôsobom (a tiež vypracovanie etických usmernení podľa medzinárodných pracovných noriem MOP).

 

3.6.7. EHSV uznáva, že trh stávok a lotérií spravovaných štátom alebo s licenciami udelenými štátom má veľký význam pre finančnú udržateľnosť športu. Daňové príjmy sú značné a nepriamo slúžia na dosiahnutie finančnej udržateľnosti jednotlivých úrovní športu. Prevádzkovatelia online športových stávok musia na základe zmluvy s organizátorom športových podujatí umožniť kontrolovať typy ponúkaných stávok a získať podiel na využitie podujatí na podporu online športových stávok.

 

3.6.8. Vytvorenie európskej športovej lotérie by tento segment trhu ešte viac zatraktívnilo a prinieslo by prostriedky na financovanie rozvoja regionálnych športových štruktúr v oblasti vzdelávania a športovej výchovy.

 

3.6.9. EHSV uznáva ťažkosti vyplývajúce z regulácie tohto trhu a pripomína Komisii, že na základe zásad vnútorného trhu a právnych predpisov o hospodárskej súťaži je možné z právneho hľadiska podporovať opatrenia na zvýšenie transparentnosti tohto sektoru.

 

3.6.10. Korupcia a organizované zločinecké skupiny sú prepojené s trhom nelegálnych stávok. Tieto skupiny sa snažia, niekedy úspešne, zmanipulovať výsledky, čo poškodzuje práve športové súťaženie, korumpuje rôzne subjekty a účastníkov a deformuje športové hodnoty. EHSV nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zosúladili právne predpisy v oblasti boja proti týmto nelegálnym praktikám.

 

3.6.11. EHSV víta iniciatívu monitorovať uplatňovanie právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci vo sfére športu s cieľom zaručiť úplné dodržiavanie európskych právnych predpisov.

 

3.6.12. EHSV plne podporuje využívanie možnosti podpory prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja na zlepšenie športovej infraštruktúry vzhľadom na to, že dobrovoľnícke subjekty potrebujú túto podporu, ktorá podnieti regionálny rozvoj a rozvoj vidieka v členských štátoch.

 

ORGANIZOVANIE ŠPORTU

 

3.7.1. Zjavne je veľmi dôležité objasniť, ktoré európske právne predpisy sa vzťahujú na sektor športu. EHSV víta iniciatívu Komisie poskytnúť pomoc a usmernenia k jednotlivým témam v súvislosti s uplatňovaním pojmu osobitná povaha športu.

 

3.7.2. EHSV v plnej miere pripája k rastúcim obavám ohľadom právnej stránky činnosti športových agentov. Prioritou je pochopiť a preskúmať dosah takejto činnosti na športové a vzdelávacie štruktúry a snažiť sa o lepšiu ochranu atlétov.

 

3.7.3. EHSV podporuje usporiadanie konferencie, ktorej cieľom by bolo pravidelne analyzovať rozvíjanie európskeho rozmeru v športe a jeho dosah, a rád by sa na nej aktívne zúčastniť.

 

3.7.4. V súlade s návrhom Komisie sa EHSV domnieva, že treba podporovať a zaviesť trvalý dialóg sociálnych partnerov a športových organizácii s cieľom preskúmať a prediskutovať otázky súvisiace s oblasťami prepojenými so športom, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, ochrana mladistvých, zdravie a bezpečnosť, zamestnanie, pracovné podmienky a zmluvná stabilita.

 

V Bruseli 26. októbra 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan Nilsson

Šport a EÚ

0
Work plan EU in sport
Work plan EU in sport

Pracovný plán Európskej únie pre šport

Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport

(1. júla 2017 – 31. decembra 2020)

(2017/C 189/02)

 

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

ÚVOD

 

  1. PRIPOMÍNAJÚ právomoc udelenú Európskej únii najmä v článku 6 a článku 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých je šport oblasťou, v ktorej by činnosť na úrovni EÚ mala podporovať, koordinovať a dopĺňať opatrenia členských štátov.

 

  1. PRIPOMÍNAJÚ uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 ( Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011, s. 1 ) a 2014 – 2017 ( Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 12 ).

 

  1. VÍTAJÚ správu Komisie o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu Európskej únie pre šport na roky 2014 – 2017 ( 5516/17 + ADD 1).

 

  1. KONŠTATUJÚ, že šport môže prispievať k zastrešujúcim prioritám programov EÚ v oblasti bezpečnosti, hospodárstva a sociálnej politiky, a najmä k stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

 

  1. UZNÁVAJÚ, že šport zohráva pozitívnu úlohu v medziodvetvovej spolupráci na úrovni EÚ, a tým pomáha zabezpečovať udržateľný rozvoj a zodpovedajúcim spôsobom sa zapája do riešenia zastrešujúcich sociálno-ekonomických a bezpečnostných výziev, ktorým EÚ čelí, vrátane migrácie, sociálneho vylúčenia a radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu, ďalej nezamestnanosti, ako aj nezdravého životného štýlu a obezite.

 

  1. UZNÁVAJÚ potrebu primeranej spolupráce so zainteresovanými stranami z oblasti športu, okrem iného prostredníctvom štruktúrovaného dialógu ( Uznesenie Rady z 18. novembra 2010, v ktorom Rada súhlasila s tým, že v záujme výmeny názorov na záležitosti týkajúce sa športu v EÚ bude pravidelne, zvyčajne popri zasadnutí Rady, usporadúvať neformálne stretnutie vedúcich predstaviteľov verejných orgánov EÚ a športového hnutia (Ú. v. EÚ C 322, 27.11.2010, s. 1). ).

 

  1. BERÚ NA VEDOMIE výsledky prieskumu Eurobarometra v oblasti športu a fyzickej aktivity uverejnené v roku 2014, ktoré svedčia o veľkých rozdieloch medzi členskými štátmi, a to vrátane výsledkov týkajúcich sa dobrovoľníckej práce a sedavého spôsobu života, a berú na vedomie štatistiky vypracované Eurostatom, ktoré sa týkajú hlavných ekonomických a sociálnych údajov v oblasti športu.

 

  1. UZNÁVAJÚ, že v záujme presadzovania európskych hodnôt prostredníctvom športovej diplomacie je potrebné spolupracovať s tretími krajinami, najmä kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami EÚ, ako aj s príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti športu vrátane Rady Európy, Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) a Svetovej zdravotníckej organizácie.

 

  1. A V DÔSLEDKU TOHO SÚHLASIA — s ďalším rozvojom rámca európskej spolupráce v oblasti športu prostredníctvom vypracovania tretieho pracovného plánu EÚ pre šport, ktorý sa bude týkať činností členských štátov a Komisie; — s konkrétnym časovým harmonogramom tohto pracovného plánu, a to od 1. júla 2017 do 31. decembra 2020; — s tým, že činnosti EÚ v oblasti športu by sa mali zameriavať na prioritné tézy a kľúčové témy, výsledky, ako aj pracovné metódy a štruktúry uvedené v tomto pracovnom pláne a ako sa uvádzajú v prílohe I.

 

ĎALŠIE ROZVÍJANIE EURÓPSKEHO ROZMERU V ŠPORTE PROSTREDNÍCTVOM VYPRACOVANIA PRACOVNÉHO PLÁNU EÚ

 

  1. DOMNIEVAJÚ SA, že tento pracovný plán EÚ pre šport by mal sledovať tieto hlavné ciele:

 

  • prostredníctvom medziodvetvovej spolupráce zabezpečovať informovanosť iných oblastí politík EÚ o tom, že šport by mohol prispievať k riešeniu politických výziev, ktorým EÚ čelí;
  • ďalej zlepšovať využiteľnosť podkladov pre tvorbu politiky v oblasti športu;
  • presadzovať prístup k zabezpečovaniu pridanej hodnoty v oblasti športu na úrovni EÚ z dlhodobého hľadiska, ktorý by bol spoločný pre členské štáty i Komisiu a založený na spolupráci, a ak je to vhodné aj v súčinnosti so športovým hnutím a ostatnými relevantnými zainteresovanými stranami;
  • riešiť nadnárodné výzvy prostredníctvom koordinovaného prístupu EÚ,
  • zohľadňovať špecifickú povahu športu;
  • prispievať k zastrešujúcim prioritám programov EÚ v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky, ako aj udržateľného rozvoja s cieľom poskytnúť nový impulz pre zamestnanosť, rast a investície, ako aj v záujme prípravy na obdobie po roku 2020 ( 1 );
  • presadzovať rodovú rovnosť;
  • zohľadňovať vzťah medzi vzdelávaním a športom vrátane dvojitých kariér;
  • stavať na výsledkoch dosiahnutých v rámci prvých dvoch pracovných plánov EÚ pre šport;
  • dopĺňať a posilňovať vplyv činností, ktorých realizácia sa v oblasti športu začala v rámci programu Erasmus+;
  • prispievať k rozvoju športu na miestnej úrovni v EÚ.

 

  1. ZDÔRAZŇUJÚ, že tento pracovný plán EÚ by mal byť pružným rámcom a nástrojom schopným včas reagovať na vývoj v oblasti športu a zohľadňovať priority budúcich predsedníctiev.

 

  1. SÚHLASIA, že členské štáty a Komisia by mali v období, na ktoré sa viaže tento pracovný plán, venovať hlavnú pozornosť nižšie uvedeným kľúčovým témam. Každé predsedníctvo môže tieto priority doplniť na základe prípadného nového vývoja:

 

  1. bezúhonnosť v športe, najmä podpora dobrej správy vecí verejných vrátane ochrany maloletých osôb, špecifickosť športu, boj proti korupcii a ovplyvňovaniu výsledkov zápasov, ako aj boj proti dopingu;
  2. hospodársky rozmer športu, najmä inovácia v športe, a vzťah športu a jednotného digitálneho trhu;
  3. šport a spoločnosť, najmä sociálne začlenenie, úloha trénerov, vzdelávanie v športe a prostredníctvom športu, šport a zdravie, šport a životné prostredie, šport a médiá, ako aj športová diplomacia. Podrobnosti týkajúce sa vykonávania uvedených hlavných tém sa uvádzajú v prílohe I.

 

  1. SÚHLASIA, že:
  • Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcich v Rade môžu na základe dosiahnutých výsledkov a vývoja politiky na úrovni EÚ pracovný plán EÚ preskúmať;
  • v prvej polovici roku 2019 sa vykoná preskúmanie pracovného plánu EÚ v polovici jeho trvania.

 

III. PRACOVNÉ METÓDY A ŠTRUKTÚRY

 

  1. UZNÁVAJÚ, že pri vykonávaní pracovného plánu je potrebné naďalej pokračovať v úzkej spolupráci medzi členskými štátmi, ako aj s Komisiou. Uznávajú tiež, že do tejto spolupráce by sa malo úzko zapojiť športové hnutie a príslušné organizácie na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni, ako napríklad Rada Európy, Svetová antidopingová agentúra (WADA) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

 

  1. SA DOMNIEVAJÚ, že by sa mali vytvoriť náležité pracovné štruktúry a metódy na účely nadviazania na dosiahnuté výsledky z prvých dvoch pracovných plánov EÚ, ako aj na vytváranie nových výstupov, a to v súlade s prioritnými tézami a kľúčovými témami uvedenými v bode 12;

 

Ak je to vhodné, Komisia by mala organizovať zasadnutia expertných skupín a zasadnutia zoskupení v tých oblastiach politiky, ktorým sa okrem iného v širokej miere venovali predchádzajúce a súčasný pracovný plán pre šport.

 

Na základe iniciatívy jedného alebo viacerých členských štátov sa môžu organizovať zasadnutia týkajúce sa oblastí spoločného záujmu (skupiny zainteresovaných členských štátov). Tieto stretnutia sa budú okrem iného venovať činnostiam partnerského učenia medzi zúčastnenými členskými štátmi.

 

Medzi ďalšie štruktúry a pracovné metódy môžu patriť konferencie a semináre predsedníctva, neformálne zasadnutia ministrov športu a riaditeľov pre oblasť športu, štúdie a konferencie Komisie a semináre.

 

Kľúčové zásady týkajúce rôznych pracovných metód sa uvádzajú v prílohe II.

 

V druhej polovici roku 2020 Rada zhodnotí vykonávanie súčasného pracovného plánu na základe správy, ktorú Komisia vypracuje v prvej polovici roka 2020.

ĎALŠIE KROKY

 

  1. VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:
  • v záujme účinného vykonávania tohto pracovného plánu EÚ spolupracovali s Komisiou a využívali pracovné štruktúry a metódy uvedené v tomto uznesení;
  • pri vypracúvaní politík na vnútroštátnej úrovni riadne zohľadnili tento pracovný plán EÚ a dodržiavali pri tom zásadu subsidiarity a autonómiu riadiacich štruktúr v oblasti športu;
  • pravidelne informovali a v relevantných prípadoch konzultovali so zainteresovanými stranami v oblasti športu o pokroku vo vykonávaní pracovného plánu EÚ s cieľom zabezpečiť relevantnosť a viditeľnosť príslušnej činnosti;
  • podľa potreby šírili v členských štátoch a na príslušných úrovniach výsledky dosiahnuté v rámci tohto plánu a predchádzajúcich pracovných plánov EÚ pre šport;
  • organizovali zasadnutia zamerané na témy spoločného záujmu (skupiny zainteresovaných členských štátov);
  • v spolupráci s Komisiou iniciovali a vykonávali partnerské učenie.

 

  1. VYZÝVAJÚ PREDSEDNÍCTVA RADY, ABY:
  • pri vypracúvaní svojho programu, aj v kontexte trojice predsedníctiev, zohľadňovali prioritné témy pracovného plánu EÚ a nadväzovali na dosiahnuté výsledky;
  • informovali členské štáty o prebiehajúcej alebo plánovanej práci v iných zoskupeniach Rady, ktoré majú vplyv na šport,
  • na konci obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto uznesenie, navrhli na základe správy Komisie podľa potreby nový návrh pracovného plánu EÚ na ďalšie obdobie.
  • zvážili zhodnotenie štruktúrovaného dialógu so športovým hnutím ( 10 politických priorít Junckerovej Komisie http://ec.europa.eu/priorities/publications/president-junckers-political-guidelines_sk ).

 

  1. VYZÝVAJÚ KOMISIU, ABY:
  • spolupracovala s členskými štátmi na plnení tohto pracovného plánu, predovšetkým na dosiahnutí výsledkov uvedených v prílohe I;
  • informovala členské štáty o prebiehajúcich alebo plánovaných iniciatívach v iných oblastiach politiky EÚ, ktoré majú vplyv na šport, a o príslušnom vývoji v rámci činnosti Komisie;
  • informovala pracovnú skupinu pre šport o mandátoch skupín odborníkov;
  • podporovala členské štáty a ďalších príslušných aktérov pri ich činnostiach týkajúcich sa téz a kľúčových tém stanových v tomto uznesení, a to predovšetkým:
  • preskúmaním spôsobov, ako umožniť účasť členských štátov a expertov na zasadnutiach expertných skupín uvedených v prílohe I, a tiež pozývať predstaviteľov športového hnutia a podľa potreby aj iných zainteresovaných strán na tieto zasadnutia, pričom by sa mala zabezpečiť vysoká a jednotná úroveň reprezentatívnosti a odbornosti;
  • vytvorením expertných skupín v týchto oblastiach:
  • bezúhonnosť
  • rozvoj zručností a ľudských zdrojov v oblasti športu
  • vytvorením iných foriem podpory výmeny osvedčených postupov a partnerského učenia, ako aj rozvíjania znalostí (napr. štúdie);
  • zabezpečením potrebných vstupov zo strany expertov týkajúcich sa antidopingových otázok, najmä pokiaľ ide o zlučiteľnosť každej nadchádzajúcej revízie antidopingového kódexu agentúry WADA s právnymi predpismi EÚ;
  • poskytovaním logistickej a technickej podpory pri zhromažďovaní a šírení príslušných dokumentov a informácií o politike EÚ v oblasti športu;
  • organizovaním osobitných skupinových zasadnutí v oblastiach politík, ktorým sa v značnom rozsahu venoval predchádzajúci a súčasný pracovný plán pre šport. Cieľom takýchto zasadnutí je rokovať o politicky relevantných výsledkoch projektov financovaných z prostriedkov EÚ, ktoré sú prínosné pre šport, ako aj podporovať výmenu osvedčených postupov a náhľadov na konkrétne témy, zhodnotiť dosiahnutý pokrok a určiť, kde sú potrebné ďalšie opatrenia, a to najmä v oblastiach stanovených v prílohe I. Tieto typy zasadnutí by sa mali organizovať aspoň raz za rok.
  • zabezpečila nadviazanie na prácu predchádzajúcich skupín na vysokej úrovni, ktoré zriadila Komisia a ktoré sa venujú „športu na miestnej úrovni“ a „športu a diplomacii“;
  • zabezpečila nadviazanie na odporúčania, ktoré vypracovala skupina expertov pre dobrú správu vecí verejných a zaistila kontinuitu, pokiaľ ide o aktuálne otázky týkajúce sa boja proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;
  • podporovala uznávanie zručností a kompetencií v oblasti športu;
  • podporovala štruktúrovaný dialóg o športe vrátane každoročnej organizácie športového fóra EÚ, ktoré by spájalo všetky kľúčové zainteresované strany na rôznych úrovniach organizácie športu,
  • pripravovala každoročný Európsky týždeň športu a v súlade s prioritami tohto pracovného plánu podporovala uvedený týždeň počas celého roka ako nástroj na propagáciu športovania a fyzickej aktivity;
  • podporovala prioritné témy a zodpovedajúce kľúčové témy stanovené v tomto pracovnom pláne, a využívala pritom program Erasmus+ a ďalšie relevantné programy EÚ, ako aj európske štrukturálne a investičné fondy;
  • v prvom polroku 2020 prijala správu o vykonávaní a relevantnosti pracovného plánu, ktorá bude vychádzať z dobrovoľných príspevkov členských štátov. Táto správa bude slúžiť ako základ na vypracovanie možného nasledujúceho pracovného plánu EÚ v priebehu druhého polroka 2020;
  • podľa potreby zverejnila výsledky dosiahnuté v rámci pracovných štruktúr tohto a predchádzajúceho pracovného plánu EÚ pre šport.

 

PRÍLOHA I

Kľúčové témy (bod 12), požadované výstupy a zodpovedajúce pracovné štruktúry

Priorita 1:

Bezúhonnosť v športe

 

Boj proti dopingu

 

Rada a jej prípravné orgány

Vstupy expertov týkajúce sa antidopingových záležitostí, ktoré sa majú vypracovať na zasadnutiach expertov a o ktorých sa bude rokovať na zasadnutí pracovnej skupiny pre šport, najmä zlučiteľnosť každej nadchádzajúcej revízie antidopingového kódexu agentúry WADA s právnymi predpismi EÚ

Výstup a cieľový termín: 2017 – 2019 — príspevok EÚ

Vedúci: Komisia a predsedníctvo

 

Príprava pozície EÚ a jej členských štátov na zasadnutie výboru CAHAMA a agentúry WADA podporované podľa potreby aj zasadnutiami expertov

Výstup a cieľový termín: 2017 – 2020

— pozícia EÚ

Vedúci: Komisia a predsedníctvo

 

Seminár

Ako predchádzať tomu, aby mladí ľudia nepoužívali doping v profesionálom športe a športe na miestnej úrovni

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— správa

— výmena najlepších postupov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Dobrá správa vecí verejných

 

Expertná skupina

Bezúhonnosť

Uplatňovanie medzinárodne uznávaných noriem v oblasti dobrej správy vecí verejných a boja proti korupcii a iniciatív, najmä z oblastí mimo športu, ktoré sa majú uplatňovať v oblasti športu

Ovplyvňovanie výsledkov zápasov

 

Termín a cieľový termín: 2018 – 2020

— výmena najlepších postupov

— správa

Vedúci: Komisia

 

Rada a jej prípravné orgány

Odporúčania týkajúce sa možných budúcich opatrení v oblasti boja proti korupcii v odvetví športu na úrovni EÚ

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2019 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Ochrana maloletých športovcov

 

štúdia

Zneužívanie detí v športe

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — správa

Vedúci: Komisia

 

Seminár

Nadviazanie na odporúčania týkajúce sa ochrany mladých športovcov a ochrany práv detí v športe ( 1 )

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2019 — výmena osvedčených postupov — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Rada a jej prípravné orgány

Ochrana fyzickej a morálnej bezúhonnosti maloletých osôb v športe na miestnej úrovni a vrcholovom športe

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2019 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Špecifickosť športu

 

Skupina zainteresovaných členských štátov

Právne predpisy EÚ v oblasti športu a športových organizácií

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — (príp.) odporúčania/súčasný stav

Vedúci: SE, NL, FR, ES

 

Seminár

Špecifickosť športu v EÚ

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2019 — výmena názorov — správa

Vedúci: Komisia

 

Priorita 2:

Hospodársky rozmer športu

Inovácia v športe

 

Zasadnutie zoskupenia

Hospodárske prínosy športu vyplývajúce zo športových satelitných účtov (SSA)

Praktické využitie SSA tvorcami politiky

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2018 — výmena najlepších postupov

Vedúci: Komisia

 

Rada a jej prípravné orgány

Zvyšovanie informovanosti o hospodárskom rozmere športu, najmä so zreteľom na stratégiu Európa 2020 – a zamerať sa pritom na hospodárske prínosy športu a inovácie

 

Výstup a cieľový termín: Druhá polovica roku 2018 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Konferencia

Zvyšovanie informovanosti o hospodárskom rozmere športu, najmä so zreteľom na stratégiu Európa 2020 – a zamerať sa pritom na hospodárske prínosy športu a inovácie

 

Výstup a cieľový termín: Druhá polovica roku 2018

— výmena najlepších postupov

— správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Šport a jednotný digitálny trh

 

Seminár

Prínosy a výzvy jednotného digitálneho trhu pre lepšie financovanie a komercializáciu športu

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Priorita 3:

Šport a spoločnosť

Šport a médiá

 

Konferencia

Úloha a vplyv médií v oblasti športu

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2020 — podávanie správ a výmena najlepších postupov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Rada a jej prípravné orgány

Úloha a vplyv médií v oblasti športu — (príp.) závery Rady

 

Vedúci: Predsedníctvo

 

Úlohu trénerov

 

Rada a jej prípravné orgány

Úloha trénerov v spoločnosti

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Konferencia

Úloha, postavenie a zodpovednosť trénerov v spoločnosti

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017 — správa — výmena najlepších postupov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Vzdelávanie v športe a prostredníctvom športu

 

Konferencia

Fyzická aktivita, šport a dvojité kariéry športovcov s dôrazom na univerzity a vzdelávanie

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— správa

— výmena najlepších postupov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Expertná skupina

Rozvoj zručností a ľudských zdrojov v oblasti športu

 

Výstup a cieľový termín: 2018 – 2020 — usmernenia

Vedúci: Komisia

 

Seminár

Športová kvalifikácia a spôsobilosti trénerov

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2020 — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Sociálne začlenenie

 

Rada a jej prípravné orgány

Presadzovanie európskych hodnôt prostredníctvom športu

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2018 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Konferencia

Šport na miestnej úrovni ako nástroj integrácie a prepojenia medzi tradíciou a inováciou

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2018 — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

štúdia

Prístup ľudí so zdravotným postihnutím k športu

 

Výstup a cieľový termín: Druhá polovica roku 2018 — správa

Vedúci: Komisia

 

Rada a jej prípravné orgány

Prístup ľudí so zdravotným postihnutím k športu

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — (príp.) závery Rady

Vedúci: Predsedníctvo

 

Konferencia

Výhody športovania v organizovanom prostredí pre ľudí s obmedzenými príležitosťami

 

Výstup a cieľový termín: Prvý polrok 2019 — príručka najlepších postupov/ príkladov

Vedúci: Predsedníctvo

 

Zasadnutie zoskupenia

Podpora zdraviu prospešnej fyzickej aktivity

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— Výmena najlepších postupov

Vedúci: Komisia

 

Šport a zdravie

 

Seminár

Šport a fyzická aktivita na pracovisku

 

Výstup a cieľový termín: Druhá polovica roku 2018 — správa

Vedúci: Predsedníctvo

 

Šport a životné prostredie

 

Skupina zainteresovaných členských štátov

Rozvoj miest, šport v prírode a environmentálna udržateľnosť v kontexte významných športových podujatí a športové zariadenia šetrné k životnému prostrediu, ktoré sú energeticky účinné

Výstup a cieľový termín: 2019 – 2020

— výmena poznatkov a najlepších postupov

— správa

Vedúci: FR, DE, PT

 

Športová diplomacia

 

Štúdia

Šport podporujúci vonkajšie vzťahy EÚ

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— Odporúčania na základe prípadových štúdií a osvedčených postupov

Vedúci: Komisia

 

Seminár

Nadviazanie na činnosť skupiny Komisie na vysokej úrovni, závery Rady a seminár o športovej diplomacii

 

Výstup a cieľový termín: Druhý polrok 2017

— stratégia ďalšieho postupu

Vedúci: Komisia

 

( 1 ) Expertná skupina pre dobrú správu; „Výzvy: násilie, pred ktorým musia byť deti v oblasti športu chránené“, odporúčania týkajúce sa ochrany mladých športovcov a ochrany práv detí v športe, jún 2016, s. 12.

 

 

PRÍLOHA II

Zásady týkajúce sa pracovných metód, štruktúr a podávanie správ

 

  • Účasť členských štátov na práci expertných skupín, práci prebiehajúcej počas zasadnutí zoskupení a práci skupín zainteresovaných členských štátov je dobrovoľná a otvorená všetkým členským štátom.
  • Komisia bude zabezpečovať čo najvhodnejšiu a najúčinnejšiu účasť odborníkov z rôznych oblastí vrátane zainteresovaných strán z orgánov verejnej správy a z odvetvia športu.
  • Na podrobné pravidlá týkajúce sa členstva v expertných skupinách Komisie a ich pracovných postupov sa vzťahuje rozhodnutie Komisie z 30. mája 2016 ( 1 Rozhodnutie Komisie C(2016) 3301 final z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie.).
  • Skupiny zainteresovaných členských štátov môžu s ohľadom na svoje konkrétne potreby a želané výsledky vymedziť vlastné pracovné metódy a štruktúry. Komisia sa podľa potreby zapája do činnosti týchto skupín.
  • Komisia bude pracovnej skupine pre šport podávať správu o pokroku v práci príslušných expertných skupín a zoskupení a prezentovať ich výsledky. Skupiny zainteresovaných členských štátov vymenujú svojho zástupcu, aby vykonával podobnú činnosť.
  • Pracovná skupina Rady pre šport poskytne podľa potreby ďalšie usmernenia s cieľom zabezpečiť želané výsledky a dodržiavanie časového plánu.
  • Programy zasadnutia a zápisnice zo zasadnutí všetkých skupín budú k dispozícii všetkým členským štátom bez ohľadu na mieru ich zapojenia v danej oblasti. Výsledky činnosti skupín sa budú uverejňovať a šíriť na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.
  • Výsledky rôznych pracovných metód budú podkladom pre správu Komisie o plnení pracovného plánu.

 

Šport a EÚ

0
Európska únia
Európska únia

Dobrá správa v športe

Integrovaný prístup k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť

Uznesenie Európskeho parlamentu z 2. februára 2017 o integrovanom prístupe k politike v oblasti športu: dobrá správa, dostupnosť a čestnosť

(2016/2143(INI))
(2018/C252/01)

EURÓPSKY PARLAMENT

  • So zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEU), v ktorom sa vymedzujú účely politiky EÚ v oblasti športu,
  • So zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (COM(2011)0012),
  • So zreteľom na správu skupiny expertov EÚ pre dobrú správu na tému Zásady dobrej správy v športe v EÚ z októbra 2013,
  • So zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre masový šport na tému Masový šport formuje Európu z júna 2016,
  • So zreteľom na program Erasmus+, ktorého cieľom je bojovať proti cezhraničným hrozbám pre čestnosť športu, presadzovať a podporovať dobrú správu v športe, dvojité kariéry športovcov a dobrovoľnícke činnosti v športe, spolu so sociálnym začlenením a rovnakými príležitosťami,
  • So zreteľom na Bielu knihu Komisie o športe (COM(2007)0391)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2015 o nedávnych odhaleniach prípadov korupcie na vysokej úrovni vo FIFA (1)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí; odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (2),
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o online hazardných hrách na vnútornom trhu (3)
  • So zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013, o ovplyvňovaní výsledkov zápasov a korupcii v športe (4)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe (5)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o Bielej knihe o športe (6)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (7)
  • So zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o športových agentoch hráčov (8)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2013 na tému Katar: situácia migrujúcich pracovníkov (9)
  • So zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ (10)
  • So zreteľom na závery Rady z 31. mája 2016 o posilnení čestnosti, transparentnosti a dobrej správy v súvislosti s významnými športovými podujatiami
  • So zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o maximalizácii úlohy masového športu pri rozvíjaní prierezových zručností najmä medzi mladými ľuďmi,
  • So zreteľom na uznesenie Rady z 21. mája 2014 o pracovnom pláne Európskej únie pre šport na roky 2014 – 2017,
  • So zreteľom na závery Rady z 26. novembra 2013 o príspevku športu k hospodárstvu EÚ, najmä pokiaľ ide o riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a sociálne začleňovanie,
  • So zreteľom na odporúčanie Rady z 25. novembra 2013 o podpore zdraviu prospešných pohybových aktivít vo všetkých sektoroch,
  • So zreteľom na závery Rady z 18. novembra 2010 o úlohe športu ako zdroji a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania (11)
  • So zreteľom na Dohovor Rady Európy z 3. júla 2016 o prístupe k integrovanej ochrane, bezpečnosti a službe na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach,
  • So zreteľom na Dohovor Rady Európy z 18. septembra 2014 o manipulácii športových súťaží,
  • So zreteľom na judikatúru Súdneho dvora a Všeobecného súdu Európskej únie, ako aj rozhodnutia Komisie v oblasti športu, uzatvárania stávok a hazardných hier,
  • So zreteľom na globálny program 2030 zameraný na ciele trvalo udržateľného rozvoja,
  • So zreteľom na článok 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
  • So zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku
  • So zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0381/2016),

A.| keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v roku 2009 Európska únia získala v oblasti športu osobitnú právomoc vytvárať a uplatňovať koordinovanú politiku EÚ v oblasti športu podporovanú z osobitného rozpočtového riadka a rozvíjať spoluprácu s medzinárodnými orgánmi v oblasti športu, s ohľadom na osobitný charakter športu a rešpektovanie autonómie riadiacich štruktúr v športe;

B.| keďže šport zohráva významnú úlohu v živote miliónov občanov EÚ; keďže amatérsky a profesionálny šport sa neobmedzuje len na oblasť atletických schopností, športových výkonov a súťaží, ale predstavuje aj významný sociálny, vzdelávací, hospodársky, kultúrny a zjednocovací prínos pre hospodárstvo a spoločnosť EÚ, ako aj pre strategické ciele a sociálne hodnoty EÚ;

C.| keďže šport predstavuje veľké a rýchlo sa rozvíjajúc odvetvie hospodárstva EÚ a významne prispieva k rastu, zamestnanosti a spoločnosti, a to aj na miestnej úrovni, pričom jeho pridaná hodnota a vplyv na zamestnanosť prekračujú priemernú mieru rastu; keďže zamestnanosť súvisiaca so športom sa odhaduje na 3,51% celkovej zamestnanosti v EÚ a podiel hrubej pridanej hodnoty súvisiace so športom na 2,94 miliárd Eur (2?98 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ);

D.| keďže šport nie je len rastúcou hospodárskou realitou ale aj spoločenským javom, ktorý významne prispieva k strategickým cieľom a sociálnym hodnotám Európskej únie, ako sú tolerancia, solidarita, prosperita, mier, dodržiavanie ľudských práv a porozumeniam medzi národmi a kultúrami;

E.| keďže športovanie prispieva k lepšej kvalite života, predchádza chorobám a zohráva zásadnú úlohu. Pri posilňovaní osobného rozvoja a zdravotného stavu;

F.| keďže pre profesionálnych športovcov je dodržiavanie základných pracovných práv nevyhnutné;

G.| keďže šport zároveň prispieva k integrácii ľudí a presahuje hranice rasy, náboženstva a etnickej príslušnosti;

H.| keďže čestnosť v športe má rozhodujúci význam pre to, aby sa podporovala jeho dôveryhodnosť a atraktívnosť;

me.| keďže šport sa vyznačuje osobitným charakterom, ktorý vychádza z dobrovoľníckych štruktúr a ktorý je predpokladom jeho vzdelávacích a spoločenských funkcii;

J.| keďže nedávne korupčné škandály v športe a v športových organizáciách na európskej a medzinárodnej úrovni poškodili dobré meno športu, čo podnietilo hlasy a otázky o naliehavej potrebe skutočnej a štrukturálnej reformy športových riadiacich orgánov a organizácií, pričom teba vziať do úvahy veľkú rozmanitosť športových štruktúr v rôznych európskych krajinách a skutočnosť, že športové organizácie sa zo svojej podstaty regulujú samy;

K.| keďže profesionálny aj masový šport zohrávajú kľúčovú úlohu v celosvetovej podpore mieru, dodržiavania ľudských práv a solidarity, prinášajú zdravotné a hospodárske výhody pre spoločnosť a majú zásadný význam pre posilňovanie základných hodnôt v oblasti vzdelávania a kultúry, ako aj pre podporu sociálneho začleňovania;

L.| keďže dobrá správa v športe by mala rešpektovať primeranú reguláciu športu prostredníctvom zásad účinného, transparentného, etického a demokratického riadenia, participantovej správy, procesov a štruktúr za účasti zainteresovaných strán;

M.| keďže športové organizácie sú zodpovedné za zabezpečenie vysokých noriem v oblasti riadenia a bezúhonnosti a mali by ich ďalej zvyšovať a dodržiavať za každých okolností s cieľom obnoviť dôveru občanov a zvýšmeť vieru verejnosti v pozitívnu hodnotu športu;

N.| keďže vyvážené politiky, ktorých cieľom je zvýšenie finančnej transparentnosti, stability a čestnosti v športe sú kľúčové na zlepšenie finančných noriem a noriem v oblasti správy;

O.| keďže európsky model organizovaného športu vychádza zo zásady teritoriálnej a štátnej príslušnosti s jednou federáciou pre každú disciplínu a mechanizmov solidarity medzi vrcholovým a masovým športom ako aj zo systému postupu-zostupu, otvorených súťaží a prerozdeľovaní finančných prostriedkov;

P.| keďže uznanie zásady jednej federácie pre každú športovú disciplínu je mimoriadne dôležité a vychádza zo spoločenského významu športu ako najlepšieho prostriedku na ochranu záujmov športu a prínosov, ktoré má pre spoločnosť;

Q.| keďže je legitímne a pre všetky zainteresované strany potrebné požadovať, aby sa športové súťaže odohrávali a aby sa v nich rozhodovalo v súlade s medzinárodne uznanými pravidlami hry;

R.| keďže športové tribunály zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní univerzálnosti pravidiel hry, práva na spravodlivé rozhodovanie pri sporoch v športovej oblasti a dobrej správy, lebo sú tým najvhodnejším prostriedkom na urovnávanie sporov v športe, keďže dodržiavajú základné procesné a zákonné práva EÚ;

S.| keďže v odvetví športu a v zainteresovaných organizáciách sa točí čoraz viac peňazí, čo vedie k požiadavkám na lepšiu správu a transparentnosť; keďže šport ako hospodárska činnosť čelí sérii škandálov ovplyvňovania výsledkov zápasov súvisiacich s rôznou inou trestnou činnosťou a nezákonnými aktivitami, ako sú pranie špinavých peňazí, korupcia a úplatkárstvo;

T.| keďže stále rozšitejší doping zostáva hrozbou pre integritu a povesť športu, pretože porušuje jeho etické hodnoty a zásady, ako je fair play, a keďže doping vážne ohrozuje zdravie dotknutých športovcov, ktoré často závažné a nenávratne poškodzuje, a keďže boj s dopingom je otázkou verejného záujmu a verejného zdravia;

U.| keďže prejavy násilia, výtržníctva a diskriminácie namierené proti skupine osôb alebo členovi takejto skupiny v amatérskom alebo profesionálnom športe poškodzujú jeho dobré meno a odrádzajú divákov od návštevy športového podujatia;

V.| keďže podpora športu pre ľudí s mentálnym alebo telesným postihnutím by mala byť kľúčovou prioritou na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni;

W.| keďže účasť a zviditeľnenie žien v športe a na športových súťažiach treba zlepšmeť;

X.| keďže športovci, najmä mladiství, čelia rastúcim ekonomickým tlakom a zaobchádza sa s nimi ako s komoditami, a preto musia byť chránení pred všetkými formami násilia a diskriminácie, ku ktorým môže dochádzať počas ich účasti na športových aktivitách;

Y.| keďže v kolektívnych športoch v Európe existuje rastúci, znepokojivý trend vlastníctva treťou stranou, keď hráčov, ktorí sú často veľmi mladí, čiastočne alebo úplne vlastnia súkromní investori, a tak sa viac nemôžu rozhodovať o budúcom smerovaní svojej kariéry;

Z.| keďže zlé postupy súvisiace s agentmi a prestupmi hráčov viedli k prípadom prania špinavých peňazí, podvodom a zneužívaniu mladistvých;

AA.| keďže masový šport ponúka príležitosti na boj proti diskriminácii, posilnenie sociálneho začlenenia, súdržnosti a integrácie a významne prispieva k rozvoju prierezových zručností;

AB.| keďže čoraz viac klubov sa pri zostavovaní svojich tímov spolieha najmä na trh s prestupmi, pričom by mali venovať viac pozornosti trénovaniu a miestnej úrovni;

AC.| keďže šport sa považuje za základné právo pre všetkých a každý by mal mať rovnaké právo zapájať sa do pohybovej aktivity a športu;

AD.| keďže celkovo pohybová aktivita stagnuje napriek jednoznačným dôkazom toho, že zlepšuje zdravie ľudí, a to vrátane duševného zdravia, a pohodu, v dôsledku čoho majú členské štáty výrazné úspory, pokiaľ ide o verejné výdavky na zdravotníctvo, a napriek rastúcemu trendu v oblasti rekreačných športov, ako je napríklad behanie, ktoré sa uskutočňuje mimo organizovanej štruktúry;

AE.| keďže športové podujatia a aktivity, a najmä významné medzinárodné súťaže, prezentujú prínosy športu a majú pozitívny sociálny, ekonomický a environmentálny vplyv;

AF.| keďže národné tímy zohrávajú kľúčovú úlohu, nielen pokiaľ ide o posilňovanie národnej identity a inšpirovanie mladých športovcov k dosahovaniu najvyšších športových výkonov, ale aj pokiaľ ide o podporu solidarity s masovým športom;

AG.| keďže ďalšie vzdelávanie a odborná príprava športovcov sú kľúčové pre ich prípravu na kariéru po skončení športovej kariéry;

AH.| keďže investície do odbornej prípravy a vzdelávania mladých a talentovaných športovcov a ich propagácia na miestnej úrovni sú dôležité pre dlhodobý rozvoj a spoločenskú úlohu športu;

AI.| keďže dobrovoľníci sú hlavnou oporou organizovaného športu a zabezpečujú rozvoj a dostupnosť športových činností, najmä na miestnej úrovni; keďže navyše predstavuje ďalšiu výbornú možnosť odbornej prípravy pre mladých ľudí v medzinárodnom meradle a v súvislosti s programami spolupráce a rozvoja v oblasti mimo územia EÚ, kde je potrebné posilniť sociálny dialóg a podporovať vonkajšiu politiku EÚ;

AJ.| keďže šport predstavuje vo svojom najširšom zmysle slova systém hodnôt komunity a tieto hodnoty sú základom spoločného jazyka, ktorý predstavuje kultúrne a jazykové bariéry; keďže šport môže napomáhať a mal by sa považovať za príležitosť na posilňovanie dialógu a solidarity s tretími krajinami, na celosvetové presadzovanie ochrany základných ľudských práv a slobôd a na podporovanie vonkajšej politiky EÚ;

AK.| keďže porušovanie práv duševného vlastníctva športových organizácií vrátane digitálneho pirátstva, najmä nelicencovaný živý prenos športových podujatí, vzbudzujú vážne obavy o dlhodobé financovanie športu na všetkých úrovniach;

AL.| keďže slobodu tlače treba zabezpečmeť na všetkých športových podujatiach

AM.| keďže šport môže prispieť k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020;

ČESTNOSŤ A DOBRÁ SPRÁVA V ŠPORTE

 

1. Opakuje, že boj proti korupcii v športe si vyžaduje nadnárodné úsilie a spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, orgánov presadzovania práva, športového odvetvia, športovcov a priaznivcov;

2. Vyzýva, medzinárodné, európske a národné športové organizácie, aby sa zaviazali dodržiavať postupy dobrej správy a rozvíjať kultúru transparentnosti a udržateľné financovanie, a to zverejňovaním finančných záznamom a výkazov svojej činnosti vrátane povinnosti zverejňovania odmien špičkových manažérov a obmedzení trvania funkčného obdobia;

3. Zastáva názor, že rozvíjanie kultúry transparentnosti musí byť doplnené o lepšie rozdelenie právomocí v rámci športových riadiacich orgánov, lepšie rozdelenie medzi obchodnými a charitatívnymi činnosťami a lepší vnútorný samoregulačný postup s cieľom odhaľovať, vyšetrovať a postihovať športové trestné činy a nezákonné činnosti v rámci športových organizácií;

4. Pripomína, že dobrá správa, ktorá by mala byť prioritou v nasledujúcom pracovnom pláne EÚ pre šport, musí byť podmienkou autonómie športových organizácií v súlade so zásadami transparentnosti, zodpovednosti, rovnakých príležitostí, sociálneho začleňovania a demokracie vrátane náležitého zapojenia zainteresovaných strán;

5. Zdôrazňuje potrebu politiky nulovej tolerancie korupcie a iných druhov trestnej činnosti v športe;

6. Zdôrazňuje, že uplatňovanie zásad dobrej správy v športe spolu s monitorovaním, dohľadom a vhodnými právnymi prostriedkami je kľúčovým faktorom pomoci pri odstraňovaní korupcie a iných nekalých praktík;

7. Vyzýva Komisiu, členské štáty, športové organizácie a uchádzajúce sa subjekty, aby zabezpečili, aby sa pri uchádzaní o usporiadanie významných podujatí dodržiavali normy dobrej správy, ľudské a pracovné práva a demokratické zásady s cieľom zaručmeť pozitívny sociálny, hospodársky a environmentálny vplyv na miestne spoločenstvá a zároveň rešpektovať rozmanitosť a tradície všetkých účastníkov, aby sa zabezpečil udržateľný odkaz a dôveryhodnosť športu;

8. Zastáva názor, že krajiny, ktoré sa uchádzajú o usporiadanie alebo usporadúvajú športové podujatia, musia uplatňovať sociálne, environmentálne a hospodársky zodpovedné plánovanie, organizovanie, vykonávanie účasť a sledovanie týchto podujatí; vyzýva športové organizácie a krajiny, ktoré usporadúvajú takéto podujatia, aby sa vyhýbali neželaným zmenám v životnom prostredí miestnych obyvateľov vrátane vysídľovania miestneho obyvateľstva;

9. Vyzýva Komisiu, aby zostavila určitý súbor záväzkov a preskúmala možnosť vytvoriť kódexy správania v oblasti dobrej správy a čestnosti v športe; zastáva názor, že by športové organizácie mali stanoviť transparentné pravidlá, etické normy a kódex správania pre svoje dozorné orgány, výkonné výbory a členov, ako aj operačné politiky a postupy, ktoré by zaručili nezávislosť a dodržiavanie zavedených pravidiel; je presvedčený, že preskúmanie nových nástrojov spolupráce medzi vládami, športovými organizáciami a EÚ pomôže pri riešení niektorých zo súčasných výziev v odvetví športu;

10. Naliehavo vyzýva členské štáty, aby financovanie športu z verejných prostriedkov bolo podmienené dodržiavaním stanovených a verejne dostupných minimálnych noriem v oblasti správy, monitorovania a podávania správ;

11. Je presvedčený o tom, že zlepšenie dobrej správy a čestnosti v športe si vyžaduje zmenu postoja všetkých zainteresovaných strán; podporuje iniciatívy prijaté športovými organizáciami a inými zúčastnenými stranami na zlepšenie noriem správy v športe a prehĺbenie dialógu a spolupráce s miestnymi a národnými orgánmi;

12. Vyzýva športové organizácie, aby do roku 2018 predložili a následne riadne uplatnili konkrétne návrhy na zlepšenie noriem dobrej správy pre športové organizácie, riadiace orgány v oblasti športu a ich členské združenia a aby zverejnili výsledky; zdôrazňuje, že primerané monitorovanie je v tejto súvislosti kľúčové;

13. Vyzýva členské štáty, aby stanovili špecifický trestný čin ovplyvňovania výsledkov zápasov a zabezpečili, aby ovplyvňovanie výsledkov zápasov a korupcia v športe boli predmetmi súdnych konaní a primeraných sankcií, pokiaľ sa tak ešte nestalo, pretože ovplyvňovanie výsledkov zápasov a manipulácia športových súťaží porušuje etiku a čestnosť športu a podlieha športovým sankciám ukladaným športovými orgánmi;

14. Poukazuje na to, že výzvy spojené s vyšetrovaním medzinárodných prípadov ovplyvňovania výsledkov zápasov si vyžadujú cezhraničnú výmenu informácií a spoluprácu medzi športovými orgánmi, štátnymi orgánmi a subjektmi pôsobiacimi v oblasti stávkovania v rámci vnútroštátnych platforiem s cieľom odhaľovať, vyšetrovať a stíhať ovplyvňovania výsledkov zápasov; vyzýva členské štáty, aby, ak tak ešte neurobili, zvážili vytvorenie špecializovaných prokuratúr zodpovedných za vyšetrovanie prípadov podvodov v športe; pripomína, že v štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí sa zavádza požiadavky, aby poskytovatelia hazardných hier dôkladne kontrolovali transakcie zahŕňajúce vysoké sumy;

15. Naliehavo vyzýva Radu, aby našla riešenie, ktoré umožní EÚ a jej členským štátom podpísať a ratifikovať Dohovor Rady Európy o manipulácii športových súťaží, s cieľom ratifikovať ho a plne uplatňovať, a nalieha na Komisiu, aby podporovala a uľahčovala tento proces a zabezpečila, aby sa prijali účinné následné opatrenia;

16. Pripomína Komisii jej sľub vydať odporúčanie o výmene najlepších postupov pri predchádzaní a boji proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov v súvislosti so stávkami a naliehavo vyzýva Komisiu, aby toto odporúčanie okamžite zverejnila;

17. Vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje medziinštitucionálne väzby s Radou Európy a aby následne vypracovala koordinované operačné programy, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí čo najefektívnejšie využívanie zdrojov;

18. Podporuje a ďalej nabáda na prevenciu, vzdelávanie, osvetové a informačné programy, ktoré by športovcom, trénerom, funkcionárom a zainteresovaným stranám na všetkých úrovniach poskytovali poradenstvo o hrozbe manipulácie s výsledkami zápasov, dopingu a ďalších otázok týkajúcich sa čestnosti vrátane rizík, ktoré môžu prinášať, a o spôsoboch, ako môžu nahlasovať pochybné prístupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli konkrétne opatrenia, ako sú pilotné programy a projekty, ktoré by boli zahrnuté do budúceho pracovného plánu EÚ a kládli by si za cieľ zabezpečmeť, aby sa mladým ľuďom dostalo občianskej výchovy v oblasti športu v čo najnižšom veku;

19. Vyzýva Európsku komisiu, aby naďalej podporovala andtidopingové projekty prostriedníctvom program Erasmus1 a zároveň posudzovala jeho vplyv a zabezpečovala, aby užitočným spôsobom dopĺňal existujúce systémy financovania v rámci antidopingovej politiky;

20. Vyzýva Európsku komisiu, aby prostredníctvom programu Erasmus1 podporovala dobrú správu v projektoch riadenia v oblasti športu;

21. Vyzýva členské štáty, aby podporovali dopingové kontroly, vnútroštátne testovacie programy a právne predpisy umožňujúce koordináciu a výmenu informácii medzi štátnymi orgánmi, športovými organizáciami a antidopingovými agentúrami; vyzýva členské štáty, aby umožnili týmto agentúram zaviesť rozsiahle programy monitorovania v oblasti dopingu a spracúvať údaje a vymieňať si ich v súlade so súčasnými a budúcimi pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov;

22. Pripomína význam Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) pre monitorovanie a koordináciu antidopingových politík a pravidiel po celom svete; vyzýva členské štáty a Komisie, aby úzko spolupracovali s agentúrou WADA a Radou Európy s cieľom účinnejšie predchádzať dopingu a bojovať proti nemu posilnením právnych a politických záväzkov, Svetového antidopingového kódexu (WADAC); vyzýva EÚ, aby nabádala k výmene informácií a najlepších postupov v oblasti zdravia a politík prevencie v rámci boja proti dopingu na celom svete;

23. Vyzýva Komisiu a Radu, aby podporovali a uľahčovali rokovania o dohodách medzi krajinami, na základe ktorých by mohli riadne autorizované tímy na kontorlu dopingu z iných krajín vykonávať testovanie, pričom by v súlade s medzinárodným dohovorom proti dopingu v športe rešpektovali základné práva športovcov‘;

24. Zastáva názor, že doping je čoraz väčším problémom aj v odvetví rekreačného športu, kde sú potrebné vzdelávacie a informačné kampane a skúsení a profesionálni inštruktori a tréneri, ktorí by pomáhali podporovať zdravé správanie týkajúce sa dopingu;

25. Vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali s agentúrou WADA a Radou Európy pri vymedzení politiky na ochranu oznamovateľov;
26. Nabáda športové organizácie a vnútroštátne verejné orgány, aby vytvárali koordinované antidopingové systémy na cezhraničné monitorovanie a aby prijali konkrétne opatrenia proti výrobe nelegálnych látok zvyšujúcich výkonnosť a obchodovaniu s týmito látkami v športovom svete;

27. Víta nový Dohovor Rady Európy o integrovanej bezpečnosti, ochrane a službách prístupu na futbalových zápasoch a iných športových podujatiach a nalieha na členské štáty, aby ho bezodkladne podpísali a ratifikovali; opätovne prekladá návrh na zavedenie vzájomného uznávania zákazov vstupu na štadióny v Európe a výmeny súvisiacich údajov;

28. Vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako si prostredníctvom existujúcich sietí vymieňať informácií o násilí v športe;

29. Konštatuje, že hrozba terorizmu si vyžaduje nové úsilie na zabezpečenie prevádzkovej ochrany a bezpečnosti počas športových podujatí;

30. Zdôrazňuje, že športové orgány by mali nezávislým spravodajským médiám zabezpečmeť potrebný prístup a príležitosti na zhromažďovanie správ na všetkých športových podujatiach, aby si mohli plniť svoju úlohu dôležitých a kritických pozorovateľov športových podujatí a administratívy v oblasti športu;

31. Dôrazne odsudzuje akékoľvek formy diskriminácie v športe, na ihrisku aj mimo neho, a zdôrazňuje potrebu predchádzať takémuto správaniu na všetkých úrovniach, zlepšmeť nahlasovanie a monitorovanie takýchto incidentov a podporovať základné hodnoty, ako sú rešpekt, priateľstvo, tolerancia a fair play; zastáva názor, že športové organizácie dodržiavajúce vysoké norma dobrej správy sú schopné lepšie propagovať spoločenskú úlohu športu a bojovať proti rasizmu, diskriminácii a násiliu;

32. Pripomína potrebu posilniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi v športe, najmä obchodovaniu s deťmi;

33. Víta dobré samoregulačné postupy, ako je napríklad iniciatíva finančnej fair play, keďže podnecujú ekonomickú racionálnosť a lepšie normy finančného hospodárenia v profesionálnom športe so zameraním na dlhodobú perspektívu namiesto tej krátkodobej, čím prispievajú k zdravému a udržateľnému rozvoju športu v Európe; zdôrazňuje, že iniciatíva finančnej fair play prispela k lepším normám finančného riadenia a mala by sa preto dôrazne uplatňovať;

34. Víta transparentné a udržateľné investície do športu a športových organizácií za predpokladu, že podliehajú prísnym kontrolám a požiadavkám na zverejňovanie a nepoškodzujú čestnosť súťaží a športovcov;

35. Považuje model vlastníctva, v ktorom si členovi klubov zachovávajú kontrolu nad klubom (podľa pravidla 50 + 1), za najlepší postup v EÚ a vyzýva členské štáty, športové riadiace orgány, národné federácie a ligy, aby začali konštruktívny dialóg a výmenu názorov, pokiaľ ide o tento model;

36. Zdôrazňuje, že športovci, najmä maloletí, musia byť chránení pred nekalými praktikami, ako je vlastníctvo treťou stranou, ktoré vyvolávajú početné otázky v oblasti čestnosť a širšie etické obavy; podporuje rozhodnutia riadiacich orgánov zakázať vlastníctvo hráčov treťou stranou a vyzýva Komisiu, aby zvážila zákaz vlastníctva hráčov treťou stranou v rámci právnych predpisov EÚ a vyzýva členské štáty, aby prijali doplňujúce opatrenia na riešenie práv športovcov;

37. Domnieva sa, že opätovné posúdenie pravidiel na podporu miestnych hráčov sa vyžaduje s cieľom rozšíriť príležitosti pre mladých talentovaných hráčov, aby mohli hrať v prvých tímoch svojich klubov, čím by sa zlepšila konkurenčná rovnováha v celej Európe;

38. Vyzýva riadiace orgány a vnútroštátne orgány na všetkých úrovniach, aby prijali opatrenia, ktoré by zaručili kompenzáciu pre tréningové kluby s cieľom podnecovať nábor a tréning mladých hráčov v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Bernard zo 16. marca 2010;

39. Potvrdzuje svoju podporu európskemu modelu organizovaných športov, v ktorom zohrávajú hlavnú úlohu federácie, pretože zabezpečuje rovnováhu medzi mnohými odlišnými záujmami všetkých zainteresovaných strán, akými sú športovci, hráčme, kluby, ligy, združenia a dobrovoľníci, s vhodným a demokratickým zastúpením a mechanizmami na zabezpečenie transparentnosti v rozhodovacom procese a s otvorenou súťažou založenou na športových výkonoch; vyzýva k väčšej finančnej solidarite na všetkých úrovniach;

40. Víta každoročné športové fórum EÚ, ktoré podporuje dialóg so zainteresovanými stranami s medzinárodných a európskych športových federácií, olympijského hnutia, európskych a národných zastrešujúcich športových organizácií a iných organizácií spojených so športom; poukazuje na to, že treba ešte viac zlepšmeť štruktúru dialógu so zainteresovanými stranami, funkcie fóra a opatrenia prijímané v nadväznosti na diskusiu;

41. Víta úsilie Komisie a všetkých zainteresovaných strán o podporu sociálneho dialógu v športe, ktorý je vynikajúcou príležitosťou zabezpečmeť rovnováhu medzi základnými a pracovmými právami športovcov a hospodárskou povahou športu, a to zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov do diskusie a uzatvárania dohôd; uznáva povinnosť športových organizácií a zaviazať sa k rozvíjaniu kultúry transparentnosti; trvá na tom, aby EÚ aktívne podporovala minimálne pracovné normy pre profesionálnych športovcov v celej EÚ;

42. Opätovne vyzýva na zriadenie registrov transparentnosti pre platby pre športových agentov, ktoré by sa opierali o účinný monitorovací systém, ako je klíringové centrum pre platby a primerané sankcie, ktoré by ukladali príslušné športové orgány, a to v spolupráci s príslušnými verejnými orgánmi a s cieľom bojovať proti nekalým praktikám agentov; opätovne žiada zavedenie licencií pre športových agentov a ich registrácie a stanovenie minimálnej úrovne kvalifikácie; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na závery svoje štúdie o športových agentoch v Európskej únii, najmä pokiaľ ide o poznámku, že agenti zohrávajú kľúčovú úlohu vo finančných tokoch, ktoré často nie sú transparentné, a tým sú náchylní vykonávať nezákonnú činnosť;

43. Je presvedčený, že integrovaný prístup k rodovej rovnosti v športe môže pomôcť predchádzať stereotypom a vytvárať priaznivé spoločenské prostredie pre všektých; víta iniciatívy, ktoré podporujú rodovú rovnosť a vyrovnané zastúpenie na rozhodovací pozíciách v športe, umožňujú športovkyniam zosúladenie ich rodinného a profesionálneho športového života a usilujú sa o zmenšovanie rodového rozdielu v platoch a vo výške odmien, ako aj akýchkoľvek stereotypov a obťažovania v športe; vyzýva športové organizácie, aby venovali osobitnú pozornosť rodovému rozmeru podporovaním účasti žien v športe;

Sociálne začleňovanie, sociálna funkcia a dostupnosť športu

44. Je presvedčený, že investovanie do športu nám pomôže vybudovať zjednotené a inluzívne spoločnosti, odstráni prekážky a umožniť ľuďom rešpektovať sa navzájom prostredníctvom stavania mostov medzi kultúrami a etnickými a sociálnymi rozdielmi a podporovať pozitívne posolstvo spoločných hodnôt, ako sú vzájomný rešpekt, tolerancia, súcit, vedenia, rovnosť príležitostí a zásada právneho štátu;

45. Víta nadnárodné športové podujatia, ktoré sa doteraz konali v rôznych európskych krajinách, keďže prispievajú k podpore kľúčových spoločných hodnôt EÚ, ako sú pluralita, tolerancia, spravodlivosť, rovnosť a solidarita; pripomína, že športové aktivity a podujatia podporujú cestový ruch v rámci európskych miest a území;

46. Vyzdvihuje hodnotu prierezových zručností získaných prostredníctvom športu ako súčasti neformálneho a informálneho vzdelávania a naďalej zdôrazňuje súvislosť medzi zamestnateľnosťou, vzdelaním a odbornou prípravou v športe;

47. Zdôrazňuje úlohu pšortu pri začleňovaní a integrácii znevýhodnených skupín; víta iniciatívy poskytujúce utečencom, migrantom a žiadateľom o azyl možnosť súťažmeť na športových súťažiach;

48. Zdôrazňuje význam vzdelávania prostredníctvom športu a potenciál športu pomáhať sociálne zraniteľným mladistvým nájsť opäť správnu cestu; uznáva význam masového športu v oblasti prevencie radikalizácie a boja proti nej a nabáda me iniciatívam v tejto oblasti a podporuje ich, víta dva pilotné projekty, ktoré prijal Európsky parlament: Šport ako nástroj integrácie a sociálneho začleňovania utečencov a Monitorovanie a koučovanie prostredníctvom športu zamerané na mladistvých, ktorým hrozí riziko radikalizácie;

49. Pripomína, že mladí európski športovci často čelia vyzve, ako skombinovať svoju športovú kariéru so vzdelávaním a prácou; uznáva, že vyššie vzdelanie a odborná príprava sú kľúčové pre maximalizáciu budúceho začlenenia vrcholových športovcov na trhu práce; podporuje zavádzanie efektívnych systémov dvojitej kariéry s minimálnymi nárokmi na kvalitu a zodpovedajúce monitorovanie pokroku programov týkajúcich sa dvojakej kariéry v Európe, ako aj poskytovanie poradenských služieb v oblasti kariéry prostredníctvom dohôd s univerzitami čme vysokými školami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali cezhraničnú mobilitu športovcov, zosúladili uznávanie kvalifikácií v oblasti športu a vzdelávania vrátane neformálneho a informálneho vzdelania získaného prostredníctvom športu a rozšírili výmenu osvedčených postupov;

50. Zdôrazňuje potrebu zabezpečmeť udržateľnú finančnú podporu pre výmenné programy EÚ zamerané na dvojitú kariéru prostredníctvom kapitoly Šport v programe Erasmus+ na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami podporovali cezhraničnú výmenu športovcov a poskytovali im prístup k športovým štipendiám;

51. Podporuje mobilitu koučov a ďalších poskytovateľov služieb (ako sú napríklad fyzioterapeuti a poradcovia v oblasti dvojitej kariéry) a výmenu osvedčených postupov so zameraním na uznávanie kvalifikácií a technických inovácií;

52. Vyzýva športové organizácie, aby spolu s členskými štátmi podporovali minimálne normy pre koučov, ktoré zahŕňajú kontroly záznamov vedených v registri trestov, odbornú prípravu v oblasti ochrany maloletých a zraniteľných dospelých, ako aj v oblasti predchádzania dopingu a ovplyvňovania výsledkov zápasov a boja proti nim;

53. Zdôrazňuje, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je nedostatočná pohybová aktivita štvrtým najčastejším rizikovým faktorom celosvetovej úmrtnosti, ktorá má značný priamy a nepriamy sociálny a hospodársky vplyv na členské štáty a ich náklady; je znepokojený skutočnosťou, že bez ohľadu na značné náklady vynaložené na podporu pohybovej aktivity a napriek jej výraznému vplyvu na všeobecný zdravotný stav a úroveň pohybovej aktivity v niektorých členských štátoch klesá;

54. Vyzýva športové organizácie a členské štáty, aby spolupracovali na podpore zamestnanosti a mobility koučov, ktorí sa snažia pracovať v celej EÚ, prostredníctvom záväzku zabezpečovať kvalitu kontrol trénerských kompetencií a noriem v oblasti kvalifikácií a odbornej prípravy;

55. Povzbudzuje členské štáty a Komisiu k tomu, aby spravili z pohybovej aktivity politickú prioritu v nasledujúcom pracovnom pláne EÚ pre šport, a to najmä pre mladých ľudí a zraniteľné spoločenstvá zo sociálne znevýhodnených oblastí, kde je zapájanie sa do pohybových aktivít nízke;

56. Vyzýva medzinárodné a národné federácie a ďalších poskytovateľov vzdelávania, aby zabezpečili, aby sa otázky týkajúce sa čestnosti v športe zahrnuli do učebných osnov v rámci kvalifikácií v oblasti športového koučingu;

57. Zdôrazňuje, že podpora telesnej výchovy na školách je pre deti základným východiskom na získavanie životných zručností, postojov, hodnôt, poznatkov a pochopenia, ako aj celoživotného zapájania sa do pohybových aktivít; pripomína, že účasť na športových aktívach na univerzitách, ako aj účasť starších ľudí zohráva kľúčovú úlohu pri zachovaní zdravého životného štýlu a podporovali sociálne interakcie;

58. Berie ohľad na skutočnosť, že obyvateľstvo EÚ starne a že je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť priaznivému vplyvu, ktorý môže mať pohybová aktivita na zdravia a pohodu starších ľudí;

59. Zdôrazňuje skutočnosť, že šport a pohybová aktivita by sa mali propagovať v rôznych politických sektoroch; nabáda miestne orgány a obce v celej Európe, aby podporovali rovnaký prístup k pohybovým aktivitám; odporúča členským štátom a Komisii, aby prostredníctvom primeraných politík a programov v oblasti zdravia zameraných na každodenný život podnecovali občanov k pravidelnejších pohybovým aktivitám;

60. Nabáda členské štáty, aby vo vyššej miere podporovali šport v sociálne vylúčených skupinách a medzi ľuďmi žijúcimi v sociálne znevýhodnených oblastiach, kde je zapájanie sa do pohybových aktivít nízke, a aby posilnili spoluprácu s MVO a školami aktívnymi v tejto oblasti, najmä pri územnom plánovaní a výstavbe športových zariadení, aby so zohľadnili osobitné potreby verejnosti a najmä zraniteľných skupín; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplný a rovnaký prístup k verejným športovým zariadeniam vo všetkých oblastiach a aby podporovali zakladanie nových športových klubov najmä vo vidieckych a znevýhodnených mestských oblastiach;

61. Zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať rovnaký prístup ku všetkýcm športovým zariadeniam, ako aj k dopravným prostriedkom a ďalšiemu vybaveniu – vrátane kompetentných podporných zamestnancov – ktoré tento prístup vyžaduje, a vyzýva na väčšiu integráciu všetkých zložiek týkajúcich sa športu v súlade so zásadou, že športové zariadenia by mali byť prístupné pre všetkým; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali inkluzívne športové programy pre osoby so zdravotným postihnutím na školách a univerzitách vrátanie poskytovania vyškolených trénerov a prispôsobených programov pohybovej aktivity, a to už na nižšej úrovni na školách, aby sa žiaci a študenti so zdravotným postihnutím mohli zapájať do hodín telesnej výchovy a mimoškolských športových aktivít;

62. Uznáva zásadnú úlohu medzinárodných paraolympijských hier pri zvyšovaní informovanosti, boji proti diskriminácii a podporovali prístup k športu pre všetky osoby so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do športových aktivít a zvýšili viditeľnosť a vysielanie paraolympijských hier a iných súťaží zahŕňajúcich športovcov so zdravotným postihnutím vo verejných médiách;

63. Vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby deti športovali v bezpečnom prostredí;

64. Víta iniciatívy prijaté na podporu začleňovania integrity a dostupnosti v športe prostredníctvom používania nových technológií a inovácií;
65. Víta úspech Európskeho týždňa športu, ktorého cieľom je podporovať športové a pohybové aktivity a zdravší životný štýl pre všetkých v celej Európe bez ohľadu na vek, pôvod alebo fyzickú kondíciu, a vyzýva všetky inštitúcie EÚ a členské štáty, aby naďalej podporovali túto iniciatívu a súčasne zabezpečili, aby bola prístupná čo najširšiemu publiku najmä na školách;

66. Domnieva sa, že tradičné športy sú súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva;

67. Víta štúdiu Komisie o špecifickom charaktere športu; vyzýva Komisiu a športové organizácie, aby zvážili ďalšie kroky na rozvíjanie špecifického charakteru športu;

68. Zdôrazňuje, že financovanie je dôležitým nástrojom politiky EÚ používaným na zlepšovanie kľúčových oblastí činností EÚ v oblasti športu; vyzýva Komisiu, aby pridelila viac rozpočtových prostriedkov na šport v rámci programu Erasmus+ so zameraním na masový šport a vzdelávanie a zvýšila jeho viditeľnosť a dostupnosť s cieľom zlepšmeť začleňovanie športu do ostatných programov financovania, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF) alebo program v oblasti zdravia; vyzýva na lepšiu komunikáciu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom efektívnejšie využmeť tieto prostriedky a znížmeť na minimum administratívnu záťaž pre masové športové organizácie;

69. Nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali opatrenia a programy presadzujúce mobilitu, účasť, vzdelávanie, rozvoj zručností a odbornú prípravu dobrovoľníkov v športe, ako aj uznanie ich práce; odporúča výmenu osvedčených postupov v oblasti dobrovoľníckej činnosti prostredníctvom podania pomocnej ruky, pokiaľ ide o podporovanie nárastu pestovania športu a šírenie jeho kultúry a to aj prostredníctvom položiek z programu Erasmus+,

70. Žiada Komisiu, aby vydala usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci v športe a zohľadnila sociálne, kultúrne a vzdelávacie ciele s cieľom vytvoriť väčšiu právnu istotu; v tejto súvislosti sa domnieva, že žiadne športové organizácie, najmä masové športové organizácie, by nemali byť diskriminované, keď sa uchádzajú o financovanie z verejných prostriedkov na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

71. Považuje za veľmi dôležité, aby sa prostredníctvom mechanizmov finančnej solidarity v rámci športu vytvorilo potrebné prepojenie medzi profesionálnym a amatérskym športom; v tejto súvislosti víta príspevky z národných lotérií pre masový šport a nabáda členské štáty, aby od prevádzkovateľov stávkových kancelárií s licenciou vyžadovali povinné a spravodlivé odvody pre masový šport a projekty zamerané na zlepšenie masového prístupu k športu s cieľom zabezpečmeť jeho udržateľnosť, transparentnosť a vysledovateľnosť, a to ako doplnok k finančnému príspevku získanému z predaja mediálnych a vysielacích práv;

72. Tvrdí, že predaj televíznym práv na centralizovanom, exkluzívnom a územnom základe so spravodlivým rozdelením príjmov má zásadný význam pre udržateľné financovania športu na všetkých úrovniach a zabezpečenie rovnakých podmienok;

73. Zdôrazňuje, že porušovanie práv duševného vlastníctva v športe predstavuje hrozbu pre jeho dlhodobé financovanie;

74. Odporúča členským štátom, aby zaviedli a aktívne využívali svoje daňové systémy na podporu oslobodenia od DPH, daňové úľavy a iné formy finančných stimulov v oblasti masového športu; uznáva, že pravidlá štátnej pomoci by sa nemali na takúto podporu uplatňovať;

75. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac finančných prostriedkov na otváranie verejných športovísk a ihrísk s cieľom podporiť ľahký prístup k masovému športu;

76. Domnieva sa, že udržateľnosť a ochrana životného prostredia by mali byť neoddeliteľnou súčasťou športových podujatí a zaiteresované strany v oblasti športu by mali prispievať ku globálnemu programu 2030 zameranému na ciele trvalo udržateľného rozvoja;

77. Nabáda národné olympijské výbory a športové federácie členských štátov, aby na medzinárodných športových podujatiach používali vlajku a symbol Európskej únie spolu s jednotlivými národnými vlajkami a symbolmi;

78. Zdôrazňuje, že šport je silným faktorom pri vytváraní a posilňovaní pocitu miestnej, národnej a dokonca európskej príslušnosti;

79. Zdôrazňuje význam zabezpečovania úplnej transparentnosti vlastníctva v profesionálnych športových kluboch;

80. Poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a európskym, medzinárodným a národným športovým federáciám a ligám.

(1) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 81
(2) Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89
(3) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 42
(4) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 137
(5) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 46
(6) Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51
(7) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232
(8) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 99.
(9) Ú. v. EÚ C 436, 24.11.2016, s. 42
(10) Prijaté texty, P8_TA(2016)0005
(11) Ú. v. EÚ C 326, 3.12.2010, s. 5.

Úloha športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania

0
Integrita
Integrita

2010/C326/04

 

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

 

PRIPOMÍNAJÚC:

Politické súvislosti tejto otázky uvedené v prílohe, a najmä:

–          Vyhlásenie pripojené k záverom Európskej rady zo 7.-9. decembra 2000, v ktorom sa uvádza, že špor je ľudskou činnosťou, ktorá sa zakladá na základných sociálnych, vzdelávacích a kultúrnych hodnotách, a predstavuje faktor, ktorý prispieva k integrácii, zapájaniu do sociálneho života, tolerancii, rešpektovaniu rozdielov a dodržiavaniu pravidiel hry (1),

–          Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 291/2003/ES zo 6. februára 2003, ktorými sa ustanovuje Európsky rok vzdelávania prostredníctvom športu 2004 (2),

–          Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (3).

 

VÍTAJÚC:

–          Že od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (4) 1.decembra 2009 patrí šport do právomocí Európskej únie, a preto je potrebné ďalej rozvíjať jeho európsky rozmer a zohľadňovať pri tom najmä jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu,

–          Zámer Európskej komisie prijať do konca roku 2010 oznámenie o Lisabonskej zmluve a športe

 

UZNÁVA, ŽE:

 

  1. Spoločné priority ako väčšia zamestnanosť, sociálne začlenenie, rodová rovnosť, rovnaký prístup k zariadeniam a službám, solidarita medzi generáciami a medzikultúrny dialóg si v celej Európskej únii vyžadujú väčšiu podporu – a to aj v oblasti športu;
  2. Šport zostáva dôležité miesto v životoch mnohých občanov EÚ, zohráva významnú spoločenskú úlohu a má veľký potenciál pre sociálne začleňovanie v rámci a prostredníctvom športu, čo znamená, že účasť na športe alebo fyzických aktivitách rôznymi spôsobmi prispieva k začleňovaniu do spoločnosti; začlenenie v rámci športu je teda kombináciou športu pre všetkých, rovnakého prístupu k športu a rovnakých príležitostí v ňom, rôznych športových príležitostí a športových zariadení zohľadňujúcich dopyt, pričom sociálne začleňovanie prostredníctvom športu zahŕňa inkluzívnu účasť na živote spoločnosti, rozvoj komunít a väčšiu sociálnu súdržnosť;
  3. Športové hnutie môže významným spôsobom prispieť k otázkam verejného záujmu, ako je sociálne začlenenie. V tejto súvislosti sú profesionálni a amatérski športovci, ako aj športové kluby príkladom pre spoločnosť, najmä pre mladých ludí, a k sociálnemu začleňovaniu v rámci a prostredníctvom športu prispievajú takisto iné športové organizácie čme organizácie občianskej spoločnosti zaoberajúce sa športom;
  4. Prístup k športu a účasť na rôznych športových aktvitách sú dôležité pre osobnostný rozvoj jednotlivca, jeho zmysel pre identitu a spolupatričnosť, fyzické a duševné zdravie, posilnenie jeho postavenia a takisto aj z hľadiska rozvíjania sociálnych kompetencií a budovania sociálnych sietí, medzikultúrnej komunikácie a zamestnanosti;
  5. Na Európskej konferencii o účasti na športe na miestnej úrovni: sociálne začleňovanie a boj proti chudobe, uskutočnenej 13. – 14. októbra v belgickom Leuvene, sa potvrdilo, že šport zohráva dôležitú úlohu v sociálnom začleňovaní znevýhodnených skupín, a to najmä na miestnej úrovni.

 

S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A V ZÁUJME PODOPRY SOCIÁLNEHO ZAČLEŇOVANIA V RÁMCI A PROSTREDNÍCTVOM ŠPORTU STANOVUJE TIETO SPOLOČNÉ PRIORITY:

 

4.1. | Podporovať zásadu športu pre všetkých vychádzajúcu zo zásady rovnakých príležitostí:

  1. zvyšovaním celkovej účasti na športe a motivovaním čo najväčšieho počtu občanov vrátane mladých ľudí, aby sa venovali fyzickej aktivite;
  2. venovaním osobitnej pozornosti sociálnemu začleňovaniu osôb, ktoré v súčasnosti nie sú fyzicky aktívne, predovšetkým osôb zo sociálne znevýhodnených skupín, v rámci športu
  3. prihliadaním na význam dostupnosti športu pre všetkých vrátane dostupnosti a ponuky športových zariadení, infraštruktúry a športovísk pre čo najväčší počet ľudí, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj na význam toho, aby sa pre osoby so zdravotným postihnutím vytvárali možnosti zúčastňovať sa na rekreačných, záujmových a športových aktivitách rovnocenne s ostatnými;
  4. podnecovaním rodovej rovnosti v športe, najmä pokiaľ ide o prístup k nemu, zastúpenie v rozhodovacích orgánoch čme aktívne opatrenia proti rodovým stereotypom.

 

4.2. | Lepšie využívať potenciál športu, pokiaľ ide o prispievanie k budovaniu komunít, k sociálnej súdržnosti a inkluzívnemu rastu:

  1. sústredením pozornosti na využívanie športu na podporu začleňovania znevýhodnených skupín do spoločnosti v záujme vytvorenia súdržnejších komunít;
  2. uznávaním a podporovaním nadobúdania zručností a kompetencií, ako sú disciplína, tímová práca a vytrvalosť, prostredníctvom informálneho učenia v oblasti športu vrátane dobrovoľníckych činnosti ako spôsobu zvyšovania zamestnanosti;
  3. uznávaním potenciálu športu z hľadiska hospodárstva, zamestnanosti a vzdelávania, pokiaľ ide o prispievanie k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý je dôležitý pre dosiahnutie udržateľnej budúcnosti.

 

4.3. | Podporovať nadnárodnú výmenu stratégií a postupov s cieľom lepšie využívať potenciál športu v súvislosti so sociálnym začleňovaním na vnútroštátnej a európskej úrovni:

  1. stimulovaním budovania kontaktov medzi členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich zapájaním, najmä pokiaľ ide o vzájomnú výmenu znalostí a najlepších postupov;
  2. podporovaním výskumu a analýzy vzťahu medzi športom a sociálnym začleňovaním vytváraním analytického rámca vychádzajúceho zo skúsenosti z praxe, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať sociálnemu začleňovaniu znevýhodnených skupín prostredníctvom športu;
  3. monitorovaním a hodnotením existujúcich politík s cieľom podporovať rozhodovanie a zlepšovať ďalšie opatrenia, zohľadňujúc názory príslušných zainteresovaných strán.

 

V TEJTO SÚVISLOSTI PRETO VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A OSOBITNÚ POVAHU ŠPORTU:

  1. Podporovali spoluprácu v športe podľa zásady šport pre všetkých, ktorá sa zakladá na rovnakom prístupe a rovnakých príležitostiach, a to najmä pre ľudí, ktorí nie sú fyzicky aktívni, sledujúc prioritu sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu;
  2. Nabádali na činnosti, v ktorých sa úzko spája šport a odvetvia zaoberajúce sa otázkou sociálneho začlenenia, ako aj zvyšovali záujem fyzicky neaktívnych osôb o šport;
  3. Podporovali a presadzovali účasť osôb zo znevýhodneného prostredia na športe a zároveň sa postarali o ich začlenenie do spoločnosti prostredníctvom športu pomocou ich zapojenia do nových sociálnych sietí a prostredníctvom nových zručností;
  4. Podporovali medzikultúrny dialóg zapájaním osôb z rôzneho kultúrneho prostredia do spoločnosti prostredníctvom športu;
  5. Športu udelili prioritu a podporovali činnosti súvisiace so sociálnym začleňovaním osôb so zdravotným postihnutím v rámci a prostredníctvom športu, aj pokiaľ ide o zlepšovanie infraštruktúry, lepšiu dostupnosť športových zariadení a športovísk čme výskum v oblasti špecializovaných cvičebných nástrojov;
  6. Podporovali činnosti súvisiace s presadzovaním otázok rodovej rovnosti v športových aktivitách, najmä rovnaký prístup k rozhodovaniu, a aby sa otázkou športu zaoberali v súvislosti s rodovými úlohami, ako sa uvádza v stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (5);
  7. Navrhli spôsoby komunikácie a spolupráce s ďalšími príslušnými politickými oblasťami a oddeleniami v rámci rôznych inštitúcií EÚ a medzi nimi, ako aj v rámci členských štátov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať prínosu športu k sociálnemu začleňovaniu, a aby zahrnuli šport do príslušných akčných plánov, ako sú akčné plány zamerané na sociálne začleňovanie čme boj proti chudobe;
  8. Nabádali na uznanie informálneho učenia prostredníctvom športu, ktoré formálne vzdelávanie dopĺňa nadobúdaním konštruktívnych zručností a kompetencií potrebných z hľadiska zamestnateľnosti, a to spolu s udržateľným a inkluzívnym rastom;
  9. Zvyšovali povedomie a vyzdvihovali význam, pokiaľ ide o dobrovoľnícke činnosti v oblasti športu ako nástroj na začleňovanie do spoločnosti, ako aj prostriedok na nadobúdanie zručností, a tak prispeli k zamestnateľnosti a súdržnosti, najmä v kontexte Európskeho roka dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011);
  10. Presadzovali a podporovali nástroje vzájomného učenia, medzidisciplinárny výskum zameraný na analytický rámec vychádzajúci zo skúseností z praxe a výmenu znalostí a najlepších postupov, napríklad prostredníctvom seminárov na vysokej úrovni alebo stretnutí skupín expertov k otázkam, ktoré sa týkajú športu a sociálneho začleňovania, a aby zabezpečili, že výsledky takýchto aktivít sa budú efektívne rozširovať a uplatňovať v praxi;
  11. Maximalizovali príspevok športu k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a to najmä v rámci jej hlavných iniciatív vrátane európskej platformy na boj proti chudobe;
  12. V spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami nabádali na stanovenie príkladu pre sociálne začleňovanie prepájaním športu s projektami sociálneho začleňovania, pričom sa osobitná pozornosť má venovať miestnym organizáciám, ktoré sú v úzkom kontakte s občanmi;
  13. V spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami nabádali na efektívne využívanie dostupných zdrojov v EÚ, a to aj v súvislosti s prípadnými budúcimi športovými programami, a takýmto spôsobom podporovali proces sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu.

 

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

  1. Otázku sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu zaradila medzi priority spolupráce v športe, a predovšetkým aby túto otázku zaradila do pripravovaného oznámenie Európskej komisie o Lisabonskej zmluve a športe;
  2. Zabezpečila, že v prípadných budúcich návrhoch športových programov EÚ sa otázka sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu bude považovať za jednu z priorít, a aby preskúmala možnosti využitia existujúcich fondov, ako je Európsky sociálny fond čme Európsky fond regionálneho rozvoja, a programov ako Mládež v akcii čme programov celoživotného vzdelávania s cieľom podporiť činnosť v oblasti športu;
  3. Posúdila účinnosť činností na úrovni EÚ, ktoré využívajú podporu zo strany prípravných činností v oblasti sociálneho začleňovania.

 

(1)    Dokument SN 400/00.

(2)    Ú. V. EÚ L 43, 18.2.2003, s. 1.

(3)    Ú. V. EÚ L 298, 7.11.2008, s. 20

(4)    Články 6 a 165 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(5)    Dokument Kom(2010) 491 v konečnom znení

 

PRÍLOHA

Politické súvislosti

  1. Závery Európskej rady v Nice z 7.-9. decembra 2000, príloha IV, vyhlásenie o osobitných charakteristikách športu a jeho spoločenskej úlohe v Európe.
  2. Závery z jarného zasadnutia Európskej rady z 13.-14. marca 2008.
  3. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/EX z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)
  4. Vyhlásenie Európskej rady o športe z 11.-12. decembra 2008, časť záverov Európskej rady – príloha 5
  5. Rozhodnutie Rady 2010/37/ES z 27.novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011)
  6. Závery Európskej rady zo 17. júna 2010.
  7. Biela kniha Komisie o športe z 11. júla 2007.
  8. Oznámenie Európskej komisie o Lisabonskej zmluve a športe.

 

Väčšia podpora Európskej únie pre športy vykonávané na amatérskej úrovni

0
Európska únia
Európska únia

Vyhlásenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2010 o väčšej podpore Európskej únie pre športy vykonávané na amatérskej úrovni

2012/C169E/19

 

Európsky parlament,

–          So zreteľom na článok 165 ZFEÚ

–          So zreteľom na článok 123 rokovacieho poriadku,

A. Keďže EÚ získala novú právomoc v oblasti športu,

B. Keďže šport je dôležitým faktorom sociálnej súdržnosti a prispieva k dosiahnutiu mnohých politických cieľov, akými sú podpora zdravia, vzdelávanie, sociálne začlenenie, boj proti diskriminácii, kultúra, ako me znižovanie trestnej činnosti a boj proti drogovej závislosti,

C. Keďže veľká väčšina Európanov, ktorí sa venujú športu a rekreačnej fyzickej aktivite, športuje na amatérskej úrovni,

D. Keďže hospodárska kríza a tlak na obmedzenie výdavkov vlád by mohli mať vážne následky na financovanie športov vykonávaných na amatérskej úrovni

  1. Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali šport pre všetkých, posilňujúc jeho vzdelávaciu a integračnú úlohu, a aby venovali osobitnú pozornosť nedostatočne zastúpeným skupinám, akými sú ženy, starší ľudia a osoby so zdravotným postihnutím;
  2. Vyzýva členské štáty, aby zaistili, že v období krízy športy vykonávané na amatérskej úrovni nebudú trpieť výraznými rozpočtovými škrtmi;
  3. Vyzýva Komisiu, aby v pripravovanom oznámení o športe venovala potrebnú pozornosť športom vykonávaným na amatérskej úrovni a aby zabezpečila dostatočné financovanie pre program EÚ, ktorý sa týka športu po roku 2012;
  4. Vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila výsledky šútdie o financovaní športov vykonávaných na amatérskej úrovni s ohľadom na možnú iniciatívu EÚ týkajúcu sa stávkovania;
  5. Poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Komisii a parlamentom členských štátov.

 

Vážení športoví nadšenci, hlavnou úlohou web stránky je ponúknuť pohľad na šport z ekonomickej stránky, predstaviť šport ako významný prvok makroekonomiky na Slovensku a multidisciplinárne odvetvie. Postupne budú na web stránke zverejňované analýzy financovania profesionálneho a amatérskeho športu z verejných a súkromných zdrojov, informácie z oblasti účtovníctva a daní, a podstatnou súčasťou budú aj informácie o prístupe Európskej únie k problematike športu. Web stránka economyinsport.online ponúkne zdroje k zlepšeniu informovanosti profesionálnych športových odborníkov ako aj širokej verejnosti o športe mimo športovísk a štadiónov. Prajem príjemné čítanie,

Aktuálny kurzový lístok

EUR - Členské krajiny euro
USD
0,9129
CZK
0,0396
CAD
0,6780
GBP
1,1686
HUF
0,0025
PLN
0,2335
RUB
0,0100