P7_TA(2010)0233

Uznesenie Európskeho parlamentu

zo 17. júna 2010

o športových agentoch hráčov

Európsky parlament,

• so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe (Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 232.) ,
• so zreteľom na svoje uznesenie zo 8. mája 2008 o Bielej knihe o európskej komunikačnej politike (Ú. v. EÚ C 271 E, 12.11.2009, s. 51) ,
• so zreteľom na Bielu knihu o športe (KOM(2007)0391),
• so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
• so zreteľom na rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 26. januára 2005 (Rozsudok vo veci T-193/02, Laurent Piau/Komisia (Zbierka 2005, s. I-00209) ,
• so zreteľom na otázku Komisii z 10. marca 2010 o športe, najmä v súvislosti s agentmi hráčov (O-0032/2010 – B7 0308/2010),
• so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1. pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 29. marca 2007 o budúcnosti profesionálneho futbalu v Európe vyzval Komisiu, aby podporila úsilie riadiacich futbalových orgánov o úpravu postavenia agentov hráčov, v prípade potreby predložením návrhu smernice o týchto agentoch;

2. víta štúdiu o športových agentoch v Európskej únii, ktorej vypracovanie zadala Európska komisia a ktorej výsledky sú teraz k dispozícii;

3. je mimoriadne znepokojený zisteniami štúdie, pokiaľ ide o trestnú činnosť, ku ktorej dochádza v súvislosti s udalosťami týkajúcimi sa športu, keď je šport ovplyvnený organizovaným zločinom vďaka prepojeniam na aktivity agentov hráčov; je presvedčený, že tento vývoj poškodzuje dobré meno športu, jeho bezúhonnosť a napokon aj jeho úlohu v spoločnosti;

4. berie na vedomie zistenie štúdie, že športoví agenti sú ústredným prvkom finančných tokov, ktoré sú často netransparentné a zvádzajú k nezákonným činnostiam; víta iniciatívy niektorých klubov a riadiacich orgánov na zvýšenie transparentnosti finančných transakcií;

5. všíma si, že štúdia poukazuje na netransparentnosť typickú pre prestupové systémy najmä v kolektívnych športoch, ktoré podporujú nezákonnú činnosť, do ktorej sú zapojení tak agenti, ako aj hráči;

6. zdôrazňuje, že najmä mladí hráči sú mimoriadne zraniteľní a hrozí im, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi;

7. zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť agentov hráčov a klubov najmä voči mladým hráčom, a preto vyzýva obe strany, aby prevzali zodpovednosť predovšetkým z hľadiska vzdelávania a odbornej prípravy mladých hráčov;

8. podčiarkuje zistenie štúdie, že úprava postavenia agentov zo strany športových federácií sa v zásade zameriava na kontrolu prístupu k profesii a úpravu jej výkonu, ale že tieto orgány majú len obmedzené kontrolné a sankčné právomoci, pretože im chýbajú akékoľvek prostriedky kontroly alebo priamej akcie voči športovým agentom, ktorí u nich nie sú zaregistrovaní; rovnako nemajú právo ukladať občianskoprávne ani trestné sankcie;

9. súhlasí s riadiacimi športovými orgánmi a zainteresovanými stranami, že treba prijať opatrenia na riešenie problémov týkajúcich sa bezúhonnosti a hodnovernosti športu a športových aktérov;

10. je presvedčený, že odstránenie existujúceho systému licencií FIFA pre agentov hráčov bez vytvorenia pevného alternatívneho systému by nebolo vhodným spôsobom riešenia problémov, ktoré sa týkajú agentov hráčov vo futbale;

11. vyslovuje uznanie riadiacim športovým orgánom za ich úsilie o nastolenie väčšej transparentnosti a kontroly finančných tokov;

12. žiada Radu, aby vystupňovala koordinačné úsilie v boji proti trestnej činnosti spojenej s aktivitami agentov vrátane prania špinavých peňazí, manipulovania so zápasmi a obchodovania s ľuďmi;

13. odkazuje na uvedený rozsudok vo veci T-193/02, v ktorom súd uviedol, že úprava činnosti agentov hráčov, ktorá sa vzťahuje na oblasť hospodárskej činnosti a týka sa základných slobôd, patrí v zásade do právomoci orgánov verejnej moci;

14. pripomína, že súd v tomto rozsudku uznal, že federácie ako FIFA majú právo upravovať profesiu agentov, pokiaľ je cieľom tejto úpravy profesionalizácia a bezúhonnosť činnosti agenta hráča v záujme ochrany hráčov a pokiaľ táto úprava nenarúša hospodársku súťaž; pripomína, že z kolektívneho hľadiska agenti nie sú organizovaní na profesionálnej úrovni a na úrovni členských štátov podlieha toto povolanie veľmi obmedzeným úpravám;

15. je presvedčený, že v súvislosti s cezhraničnými aktivitami a rôznymi vnútroštátnymi úpravami uplatniteľnými v oblasti športu možno účinnosť kontroly a vymáhanie sankcií riešiť iba spoločným úsilím riadiacich športových orgánov a orgánov verejnej moci;

16. konštatuje, že hoci činnosti agentov v niektorých odvetviach vo veľkej miere regulujú na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni riadiace športové orgány, veľmi málo členských štátov prijalo konkrétne právne predpisy týkajúce sa agentov hráčov;

17. je presvedčený, že vzhľadom na mätúcu rôznorodosť úprav uplatniteľných na činnosti agentov hráčov je potrebný koherentný prístup na úrovni EÚ, aby sa predišlo medzerám v zákone v dôsledku nejasných právnych úprav a zabezpečilo sa riadne monitorovanie a kontrola činnosti agentov;

18. opätovne pripomína svoju žiadosť o iniciatívu týkajúcu sa činnosti agentov hráčov, ktorá by sa mala zameriavať na:

• prísne normy a skúšobné kritériá pred začatím činnosti agentov hráčov,
• transparentnosť transakcií agentov,
• zákaz odmeňovania agentov hráčov v súvislosti s prestupom neplnoletých hráčov,
• minimálne harmonizované normy pre zmluvy agentov,
• účinný monitorovací a disciplinárny systém,
• zavedenie „systému vydávania licencií pre agentov“ a registra agentov na úrovni EÚ,
• skončenie „dvojitého zastupovania“,
• postupné odmeňovanie v závislosti od plnenia zmluvy;

19. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii.