Štvrtok 19. februára 2009

P6_TA(2009)0062

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (2008/2250(INI))

2010/C 76 E/04

Európsky parlament,

• so zreteľom na články 3, 48, 125 až 130 a 136 Zmluvy o ES,
• so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho družstva (1) a na smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy
• s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení (2),
• so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (3),
• so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/618/ES z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (4),
• so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. januára 2008 o návrhu spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008 (KOM(2008)0042), na sprievodný dokument k oznámeniu Komisie o návrhu spoločnej správy (SEK(2008)0091) a na Spoločnú správu o zamestnanosti 2007/2008, uvedenú v záveroch predsedníctva po jarnom zasadnutí Európskej rady z 13. – 14. marca 2008,
• so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 1994 o alternatívnom, sociálnom hospodárstve (5),
• so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1998 o úlohe družstiev pri zvyšovaní zamestnanosti žien (6),
• so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (7),
• so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (8),
• so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii (9),
• so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2004 o podpore družstiev v Európe (KOM(2004)0018),
• so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júna 1997 o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe (KOM(1997)0241) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júla 1998 na túto tému (10),
• so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2000 s názvom Opatrenia na miestnej úrovni zamerané na zamestnanosť: Miestny rozmer Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2000)0196),
• so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2001 o posilňovaní miestneho rozmeru Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2001)0629) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2002 na túto tému (11),
• so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k sociálnemu hospodárstvu, najmä na stanoviská na tému Sociálne hospodárstve a jednotný trh (12), Hospodárska diverzifikácia v prístupových krajinách – úloha MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií (13) a Schopnosť MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií prispôsobiť sa zmenám vyplývajúcim z hospodárskej dynamiky (14),
• so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť (15),
• so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti (16),
• so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),
• so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM (2008)0418) a prvú dvojročnú správu o sociálnych službách vo všeobecnom záujme (SEK(2008)2179) z uvedeného dňa,
• so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
• so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0015/2009),

 

A. keďže európsky sociálny model je vybudovaný najmä na vysokej úrovni služieb, produktov a pracovných miest vytvorených v rámci sociálneho hospodárstva pomocou schopností predvídať a inovovať, ktoré prejavili jeho iniciátori,

B. keďže sociálne hospodárstvo vychádza zo sociálnej paradigmy, ktorá je v súlade so základnými zásadami európskeho sociálneho modelu a modelu sociálnej starostlivosti, a keďže sociálne hospodárstvo zohráva v súčasnosti kľúčovú úlohu pri udržovaní a posilňovaní tohto modelu reguláciou produkcie a poskytovania mnohých sociálnych služieb všeobecného záujmu,

C. keďže v dôsledku toho by sa mali modely sociálneho hospodárstva rozvíjať, aby sa umožnilo dosiahnuť ciele hospodárskeho rastu, zamestnateľnosti, odbornej prípravy a osobných služieb, ktoré sa prelínajú všetkými európskymi politikami,

D. keďže bohatstvo a rovnováha spoločnosti vychádzajú z jej rozmanitosti a keďže sociálne hospodárstvo k tejto rozmanitosti aktívne prispieva zlepšovaním a posilňovaním európskeho sociálneho modelu a tým, že ponúka osobitný obchodný model, ktorý jej umožňuje prispievať k stabilnému a trvalo udržateľnému rastu,

E. keďže hodnoty sociálneho hospodárstva sú vo vysokej miere v súlade so všeobecnými cieľmi EÚ týkajúcimi sa sociálneho začleňovania a keďže by sa k nim malo pripojiť dôstojné zamestnanie, odborná príprava a opätovné začlenenie; keďže sociálne hospodárstvo preukázalo, že môže výrazne zlepšiť sociálne postavenie znevýhodnených osôb (ako sa ukázalo napríklad pri mikroúverových družstvách, ktoré zaviedol nositeľ Nobelovej ceny Muhammad Junus a ktoré zvýšili vplyv žien tým, že im umožnili finančné začlenenie), a že má značnú schopnosť sociálnej inovácie, ktorá spočíva v tom, že podporuje osoby s ťažkosťami, aby sami našli riešenia svojich sociálnych problémov, napríklad pokiaľ ide o nájdenie rovnováhy medzi profesionálnym a súkromným životom, rodovú rovnosť, kvalitu rodinného života a schopnosť starať sa o deti, starších ľudí a osoby s postihnutím,

F. keďže sociálne hospodárstvo predstavuje 10 % všetkých európskych podnikov, t. j. 2 milióny podnikov alebo 6 % všetkých pracovných miest, a má vysoký potenciál na vytváranie a udržiavanie stabilných pracovných miest, a to najmä vzhľadom na to, že je nepravdepodobné, že by sa činnosti premiestňovali,

G. keďže podniky v oblasti sociálneho hospodárstva sú obyčajne malými a strednými podnikmi (MSP) prispievajúcimi k trvalo udržateľnému hospodárskemu modelu, v rámci ktorého sú jednotlivci dôležitejší ako kapitál, a keďže takéto podniky často pôsobia na vnútornom trhu a musia preto zabezpečiť súlad svojich činností s príslušnými právnymi predpismi,

H. keďže sociálne hospodárstvo sa rozvinulo prostredníctvom osobitných organizačných a/alebo právnych foriem podnikania, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, sociálne podniky a organizácie, nadácie a ďalšie formy existujúce v jednotlivých členských štátoch; keďže sociálne hospodárstvo pokrýva odvetvia označované v rôznych členských štátoch ako solidárna ekonomika a tretí sektor a keďže podobné aktivity s rovnakými znakmi existujú v celej EÚ, i keď sa vo všetkých členských štátoch neoznačujú ako súčasť sociálneho hospodárstva,

I. keďže v záujme obmedzenia byrokratických prekážok v získavaní finančných prostriedkov Spoločenstva treba uznať štatút niektorých typov organizácií, ktoré tvoria súčasť sociálneho hospodárstva na úrovni EÚ a zohľadniť pri tom pravidlá vnútorného trhu,

J. keďže sociálne hospodárstvo kladie dôraz na podnikateľský model, ktorý nie je možné charakterizovať ani veľkosťou, ani odvetviami činnosti, ale dodržiavaním spoločných hodnôt, ktorými sú uprednostňovanie demokracie, účasť sociálnych subjektov, jednotlivcov a sociálnych cieľov pred ziskom, ochrana a uplatňovanie zásad solidarity a zodpovednosti, spojenie záujmov členov užívateľov so všeobecnými záujmami, demokratická kontrola vykonávaná jeho členmi, dobrovoľná a otvorená účasť, samostatné riadenie a nezávislosť od verejnej moci, mobilizácia podstatnej časti prebytkov v záujme dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a služieb členom v súlade so všeobecnými záujmami,

K. keďže sociálne hospodárstvo a organizácie tvoriace jeho súčasť sú aj napriek svojmu narastajúcemu významu stále málo známym odvetvím a často sú cieľom kritiky vyplývajúcej z nesprávnych odborných prístupov; keďže nedostatok inštitucionálnej viditeľnosti je jednou z najvýznamnejších prekážok, ktorým čelí sociálne hospodárstvo v EÚ a v niektorých jej členských štátoch, čo je sčasti dôsledkom osobitostí ich jednotlivých účtovných systémov,

L. keďže pracovná skupina Európskeho parlamentu pre sociálne hospodárstvo sa týmito otázkami podrobne zaoberala,

 

Všeobecné úvahy

 

1. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo, ktoré spája výnosnosť a solidaritu, zohráva hlavnú úlohu v európskom hospodárstve tým, že vytvára kvalitné pracovné miesta, posilňuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, vytvára sociálny kapitál, podporuje aktívne občianstvo, solidaritu a hospodárstvo s demokratickými hodnotami, ktoré kladie ľudí na prvé miesto, pričom okrem toho podporuje trvalo udržateľný rozvoj a sociálne, environmentálne a technologické inovácie;

2. považuje sociálne hospodárstvo za dôležité v záujme posilnenia priemyselnej a ekonomickej demokracie, a to tak zo symbolického hľadiska, ako aj z hľadiska výsledkov;

3. uznáva, že sociálne hospodárstvo môže prosperovať a využívať celý svoj potenciál, len ak sú vytvorené primerané politické, legislatívne a organizačné podmienky a predpoklady pri zohľadnení bohatstva rôznorodosti inštitúcií sociálneho hospodárstva a ich osobitných vlastností;

4. domnieva sa, že na podniky sociálneho hospodárstva by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie rovnakých pravidiel predpisov o hospodárskej súťaži ako na iné podniky a že si vyžadujú bezpečný právny rámec vychádzajúci z uznania ich osobitnej hodnoty, aby mohli pôsobiť za rovnakých podmienok ako iné podniky;

5. zdôrazňuje skutočnosť, že systém hospodárstva, v ktorom podniky v oblasti sociálneho hospodárstva zohrávajú významnejšiu úlohu, by bol menej vystavený špekuláciám na finančných trhoch, na ktorých niektoré súkromné spoločnosti nie sú pod dohľadom akcionárov a regulačných orgánov;

Uznanie koncepcie sociálneho hospodárstva

6. pripomína, že Zmluva o ES, ako aj stanovy Európskeho družstva uznávajú pluralitu foriem spoločností;

7. pripomína, že Komisia už viackrát uznala koncept sociálneho hospodárstva;

8. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom svojich nových politík presadzovala podporu sociálneho hospodárstva a aby obhajovala koncept tzv. iného prístupu k podnikaniu, ktorého hlavnou hybnou silou nie je finančná návratnosť, ale zisk pre spoločnosť, tak, aby sa osobitosti sociálneho hospodárstva zohľadňovali pri vypracúvaní rámcov právnych predpisov;

9. zastáva názor, že EÚ a členské štáty by mali uznať sociálne hospodárstvo a jeho účastníkov – družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie – vo svojich právnych predpisoch a politikách; navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali jednoduchý prístup k úverom a daňovým úľavám, rozvoj mikroúverov, vytvorenie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností, ako aj financovanie EÚ prispôsobené potrebám a stimuly, v záujme lepšej podpory organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v trhových a netrhových odvetviach a boli vytvorené na účel sociálneho úžitku;

Právne uznanie: európske štatúty združení, nadácií a vzájomných spoločností

10. konštatuje, že uznanie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností je nevyhnutné, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie s podnikmi sociálneho hospodárstva v právnych predpisoch týkajúcich sa vnútorného trhu; domnieva sa, že stiahnutie návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatúte európskeho združenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatútu európskej vzájomnej spoločnosti (KOM(1991)0273) predložené Komisiou bolo výrazným krokom späť, pokiaľ ide o rozvoj týchto foriem sociálneho hospodárstva v rámci EÚ; a preto naliehavo žiada Komisiu, aby príslušným spôsobom prehodnotila svoj pracovný program;

11. vyzýva Komisiu, aby podnikla príslušné kroky v súvislosti so správou o uskutočniteľnosti štatútu európskej nadácie, ktorá bola zverejnená koncom roku 2008, a aby vypracovala štúdiu vplyvu pre štatút európskeho združenia a európskej vzájomnej spoločnosti;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorým sa uznajú zložky sociálneho hospodárstva;

13. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európska súkromná spoločnosť bude formou spoločnosti, ktorú môžu prijať všetky typy podnikov;

14. vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné pravidlá na určenie subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako podniky sociálneho hospodárstva v súlade so zákonom, a na zavedenie účinných právnych prekážok vstupu do sociálneho hospodárstva tak, aby z finančných prostriedkov určených pre podniky sociálneho hospodárstva alebo prostriedkov z verejných politík určených na podporu podnikov sociálneho hospodárstva mohli čerpať len organizácie sociálneho hospodárstva;

Štatistické uznanie

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie vnútroštátnych štatistických registrov podnikov sociálneho hodpodárstva, aby zriadili vnútroštátne satelitné účty podľa inštitucionálnych odvetví a typu činnosti a aby umožnili vloženie týchto údajov do Eurostatu, a to aj využívaním poznatkov dostupných na univerzitách;

16. upozorňuje, že hodnotenie sociálneho hospodárstva dopĺňa hodnotenie neziskových inštitúcií, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali používanie príručky OSN pre neziskové organizácie v systéme vnútroštátneho účtovníctva a pripravili satelitné účty, čím sa zviditeľnia neziskové organizácie a združenia sociálneho hospodárstva;

Uznanie sociálneho partnera

17. podporuje, aby sa zložky sociálneho hospodárstva uznali v rámci sociálneho dialógu EÚ v rámci odvetví a medzi nimi, a navrhuje, aby Komisia aj členské štáty intenzívne podporovali proces začleňovania subjektov sociálneho hospodárstva do sociálnej konzultácie a občianskeho dialógu;

Sociálne hospodárstvo ako kľúčový aktér pri realizácii lisabonských cieľov

18.
poukazuje na to, že podniky a organizácie sociálneho hospodárstva prispievajú k posilňovaniu podnikateľského ducha, zlepšujú demokratické fungovanie podnikateľskej sféry, zahŕňajú sociálnu zodpovednosť a podporujú aktívnu sociálnu integráciu zraniteľných kategórií osôb;

19. zdôrazňuje, že zamestnávatelia v odvetví sociálneho hospodárstva sú významnou súčasťou procesu opätovného začlenenia, a víta ich úsilie zamerané na vytvorenie a udržanie vysokokvalitných, dobrých a stabilných pracovných miest a na investovanie do pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali sociálne hospodárstvo v jeho úlohe dobrého zamestnávateľa a aby rešpektovali jeho osobitné postavenie;

20. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo pomáha napraviť tri hlavné problémy pracovného trhu: nezamestnanosť, nestabilitu zamestnania a sociálne vylúčenie nezamestnaných a vylúčenie nezamestných z pracovného trhu; ďalej konštatuje, že sociálne hospodárstvo zohráva úlohu pri zlepšovaní zamestnateľnosti a vytvára pracovné miesta, ktoré sa zvyčajne nepremiestňujú, čo prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov;

21. domnieva sa, že podpora členských štátov zameraná na podniky sociálneho hospodárstva by sa mala považovať za skutočnú investíciu do vytvárania sietí solidarity, ktoré môžu posilniť úlohu miestnych spoločenstiev a orgánov pri koncipovaní sociálnych politík;

22. domnieva sa, že sociálne problémy sú dôvodom na zamyslenie, ale že za súčasných okolností je najdôležitejšie konať; zastáva názor, že k väčšine sociálnych problémov by sa malo pristupovať na miestnej úrovni, aby sa riešili praktické situácie a problémy; domnieva sa, že takéto opatrenia si v záujme svojej účinnosti vyžadujú prísne pravidlá koordinácie, čo znamená vysokú úroveň spolupráce medzi verejnými orgánmi a podnikmi sociálneho hospodárstva;

23.
konštatuje, že prostredníctvom výrazného pôsobenia na miestnej úrovni umožňujú podniky sociálneho hospodárstva vytváranie väzieb medzi občanmi a ich regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi zastupiteľskými orgánmi a prispievajú tiež k účinnej správe EÚ a sociálnej súdržnosti; priaznivo oceňuje úsilie podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva združiť sa v rámci koordinačných platforiem na úrovni EÚ;

24. zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie pre trvalo udržateľný rast a úplnú zamestnanosť, keďže sa zameriava na mnohé prípady nerovnováhy na trhu práce, najmä prostredníctvom podpory zamestnanosti žien, zriaďuje a poskytuje služby starostlivosti pre miestne spoločenstvá (napríklad sociálne, zdravotnícke a asistenčné služby) a vytvára a udržiava hospodársku štruktúru spoločnosti, čím pomáha podporovať miestny rozvoj a sociálnu súdržnosť;

25. zastáva názor, že EÚ by mala prijať opatrenia na vytvorenie rámca pre agendu sociálneho hospodárstva, keďže by sa tým posilnila konkurencieschopnosť na miestnej úrovni a na úrovni EÚ a inovačná kapacita, vzhľadom na potenciál sociálneho hospodárstva vytvoriť stabilitu v prostredí mimoriadne cyklických hospodárstiev, a to miestnym prerozdeľovaním a reinvestovaním ziskov, v danom prípade i podporou podnikateľskej kultúry, prepájaním hospodárskych činností s miestnymi potrebami, udržiavaním ohrozených činností (napríklad remesiel) a vytváraním spoločenského kapitálu;

26. vyzýva príslušné úrady a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby posúdili a posilnili úlohu žien v sociálnom hospodárstve, a to tak z kvantitatívneho hľadiska vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti žien vo všetkých oblastiach tohto odvetvia vrátane združení a dobrovoľníckych organizácií, ako aj v súvislosti s kvalitatívnymi a organizačnými aspektmi práce a poskytovania služieb; je znepokojený skutočnosťou, že problém vertikálnej integrácie, ktorá obmedzuje účasť žien na rozhodovacích procesoch, pretrváva dokonca aj v sociálnom hospodárstve;

27.
žiada vlády a miestne orgány členských štátov a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby presadzovali a podporovali potenciálne synergie, ktoré sa môžu v oblasti služieb vytvoriť medzi subjektmi sociálneho hospodárstva a jej používateľmi, a to rozšírením rozsahu účasti, konzultácie a spoluzodpovednosti;

28. žiada Komisiu, aby pri revízii politiky štátnej podpory zohľadňovala fakty súvisiace so sociálnym hospodárstvom vzhľadom na to, že malé podniky a organizácie pôsobiace na miestnej úrovni majú vážne ťažkosti v prístupe k financovaniu, najmä v čase súčasnej hospodárskej a finančnej krízy; zároveň vyzýva Komisiu, aby nekládla prekážky v súvislosti s vnútroštátnym právom obchodných spoločností a s finančnými predpismi, napríklad predpismi vzťahujúcimi sa na družstvá v bankovom sektore a v distribučnom sektore, ktoré fungujú na základe zásady vzájomnosti, podnikovej demokracie a odovzdávania aktív medzi generáciami, nedeliteľnosti rezerv, solidarity a pracovnej a podnikovej morálky;

29.
poukazuje na to, že niektoré z podnikov sociálneho hospodárstva tvoria mikropodniky a malé podniky, ktorým môžu chýbať potrebné prostriedky na to, aby mohli pôsobiť na vnútornom trhu a aby sa mohli zúčastňovať na vnútroštátnych programoch a programoch EÚ, a navrhuje, aby sa poskytla cielená podpora a nástroje, ktoré im umožnia lepšie prispievať k trvalo udržateľnému rastu v EÚ a v prípade krízy im uľahčia transformáciu podnikov na podniky vo vlastníctve zamestnancov;

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli programy určené pre existujúce a potenciálne podniky sociálneho hospodárstva, ktoré budú poskytovať finančnú podporu, informácie, poradenstvo a vzdelávanie, a aby zjednodušili proces ich zakladania (vrátane znižovania počiatočných kapitálových nárokov spoločností), s cieľom pomôcť im pôsobiť v hospodárstve, ktoré má čoraz globálnejší charakter a ktoré je v súčasnosti postihnuté finančnou krízou;

31. zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva čelia v porovnaní s veľkými spoločnosťami viacerým ťažkostiam, napríklad v súvislosti s reguláciou, pri získavaní finančných prostriedkov a v prístupe k novým technológiám a informáciám;

32. zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o služby vo všeobecnom záujme; poukazuje na pridanú hodnotu, ktorú prinášajú verejno-súkromné integrované siete, ale aj na riziko zneužívania, napríklad formou využívania externých zdrojov (outsourcing) s cieľom pomôcť verejným orgánom znižovať náklady, a to v nemalej miere využívaním príspevkov vo forme dobrovoľníckej práce;

33. naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o dialóg a vyjasnenie situácie s účastníkmi a aby podporovala členské štáty, pokiaľ ide o služby všeobecného záujmu a sociálne služby všeobecného záujmu, a využila metódu súboru ukazovateľov;

Prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov

34. vyzýva Komisia na zabezpečenie toho, aby sa pri navrhovaní politík EÚ zohľadňovali charakteristiky sociálneho hospodárstva (jeho ciele, hodnoty a spôsoby práce) a aby sociálne hospodárstvo predovšetkým začlenila do svojich politík a stratégií v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja a rozvoja podnikania, najmä v súvislosti s iniciatívou Small Business Act pre Európu (KOM(2008)0394); žiada, aby sa vo všetkých prípadoch týkajúcich sa sociálneho hospodárstva uskutočňovali hodnotenia vplyvu a aby sa rešpektovali a uprednostňovali záujmy sociálneho hospodárstva; okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby znovu preskúmala možnosť zriadenia medziútvarového oddelenia sociálneho hospodárstva, ktoré by spájalo príslušné generálne riaditeľstvá;

35. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby stredisko pre monitorovanie európskych MSP do svojich prieskumov systematicky zahŕňalo podniky sociálneho hospodárstva a aby vypracúvalo odporúčania opatrení na pomoc ich fungovaniu a rozvoju; ďalej Komisiu vyzýva, aby prijala potrebné kroky, ktorými umožní prepojenie podnikov sociálneho hospodárstva a ich podporu zo strany európskej siete na podporu elektronického podnikania;

36. vyzýva členské štáty, aby podporovali malé a stredné organizácie sociálneho hospodárstva, ktoré sa snažia o zníženie závislosti od príspevkov a posilnenie trvalej udržateľnosti;

37. vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala subjekty pôsobiace v odvetví sociálneho hospodárstva na účasť v stálych orgánoch pre dialóg a spoluprácu v skupinách odborníkov na vysokej úrovni, ktoré sa budú pravdepodobne zaoberať otázkami týkajúcimi sa sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby sa zúčastňovala na posilňovaní zastupiteľských štruktúr sociálneho hospodárstva na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a aby vytvorila právny rámec určený na podporu aktívneho partnerstva medzi miestnymi orgánmi a podnikmi sociálneho hospodárstva;

38. vyzýva Komisiu, aby presadzovala dialóg medzi štátnymi agentúrami a zástupcami sociálneho hospodárstva na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a podporila tak vzájomné porozumenie a osvedčené postupy;

39. vyzýva Komisiu, aby podporovala európsky think-tank zriadený odvetvovým združením, ktorý sa zaoberá družstevnými bankami a inými finančnými službami, ktoré sú pre organizácie sociálneho hospodárstva zaujímavé, s cieľom preskúmať, aké výsledky tieto špecifické subjekty sociálneho hospodárstva doteraz dosiahli na úrovni EÚ, a to najmä v priebehu súčasnej celosvetovej úverovej a finančnej krízy, a ako sa vyhnú takýmto rizikám v budúcnosti;

40. vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť opätovného zavedenia osobitnej rozpočtovej položky pre sociálne hospodárstvo;

41. žiada, aby sa zaviedli programy, ktoré podporujú testovanie nových hospodárskych a sociálnych modelov, aby sa začali rámcové programy pre výskum, a to aj začlenením subjektov sociálneho hospodárstva do výziev na predkladanie návrhov v rámci siedmeho rámcového programu, aby sa zvážilo používanie multiplikátora pri oficiálnych štatistických údajoch a aby sa zaviedli opatrenia na meranie hospodárskeho rastu z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska;

42. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozmer sociálneho hospodárstva začlenili do vytvárania politík Spoločenstva, vnútroštátnych politík a programov EÚ určených pre podniky v oblasti výskumu, inovácie, financovania, regionálneho rozvoja a rozvojovej spolupráce, aby podporovali zavádzanie programov vzdelávania v oblasti sociálneho hospodárstva pre administrátorov EÚ, vnútroštátnych a miestnych administrátorov a aby zabezpečili prístup podnikov sociálneho hospodárstva k programom a opatreniam v oblasti rozvoja a vonkajších vzťahov;

43. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzdelávacie programy vrátane vysokoškolského a univerzitného vzdelávania a odbornej prípravy, zamerané na zvyšovanie informovanosti o sociálnom hospodárstve a podnikateľských iniciatívach založených na jeho hodnotách;

44. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj zručností a odbornosti v tomto odvetví s cieľom posilniť úlohu sociálneho hospodárstva v integrácii na trhu práce;

45. vyzýva Komisiu, aby navrhla právny rámec EÚ, ktorý umožní vytváranie a udržiavanie územných partnerstiev medzi odvetvím sociálneho hospodárstva a miestnymi orgánmi, a aby stanovila kritériá na účely uznania a posilnenia sociálneho hospodárstva, podpory trvalo udržateľného miestneho rozvoja a služieb vo všeobecnom záujme;

46. vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na podmienky, ktoré uľahčia investície do sociálneho hospodárstva, predovšetkým prostredníctvom investičných fondov, poskytovaním garantovaných pôžičiek a formou dotácií;

47. vyzýva Komisiu, aby znovu posúdila:

• svoje oznámenie o podpore družstiev v Európe a nariadenie (ES) č. 1435/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE), ako sa stanovuje v týchto dokumentoch,
• svoje oznámenie o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe;

*
* *

48. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Výboru pre sociálnu ochranu.

(1) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 25.
(3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(4) Ú. v. EÚ L 198, 26.7.2008, s. 47.
(5) Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 481.
(6) Ú. v. ES C 313, 12.10.1998, s. 234.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.
(8) Ú. v. EÚ C 102 Ε, 24.4.2008, s. 321.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.
(10) Ú. v. ES C 226 Ε, 20.7.1998, s. 66.
(11) Ú. v. EÚ C 271 Ε, 12.11.2003, s. 593.
(12) Ú. v. ES C 117 Ε, 26.4.2000, s. 52.
(13) Ú. v. EÚ C 112 Ε, 30.4.2004, s. 105.
(14) Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10.
(15) Prijaté texty, P6_TA(2008)0131.
(16) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 141.