Úloha športu ako zdroja a hybnej sily aktívneho sociálneho začleňovania

0
522
Integrita
Integrita

2010/C326/04

 

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

 

PRIPOMÍNAJÚC:

Politické súvislosti tejto otázky uvedené v prílohe, a najmä:

–          Vyhlásenie pripojené k záverom Európskej rady zo 7.-9. decembra 2000, v ktorom sa uvádza, že špor je ľudskou činnosťou, ktorá sa zakladá na základných sociálnych, vzdelávacích a kultúrnych hodnotách, a predstavuje faktor, ktorý prispieva k integrácii, zapájaniu do sociálneho života, tolerancii, rešpektovaniu rozdielov a dodržiavaniu pravidiel hry (1),

–          Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 291/2003/ES zo 6. februára 2003, ktorými sa ustanovuje Európsky rok vzdelávania prostredníctvom športu 2004 (2),

–          Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (3).

 

VÍTAJÚC:

–          Že od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (4) 1.decembra 2009 patrí šport do právomocí Európskej únie, a preto je potrebné ďalej rozvíjať jeho európsky rozmer a zohľadňovať pri tom najmä jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu,

–          Zámer Európskej komisie prijať do konca roku 2010 oznámenie o Lisabonskej zmluve a športe

 

UZNÁVA, ŽE:

 

  1. Spoločné priority ako väčšia zamestnanosť, sociálne začlenenie, rodová rovnosť, rovnaký prístup k zariadeniam a službám, solidarita medzi generáciami a medzikultúrny dialóg si v celej Európskej únii vyžadujú väčšiu podporu – a to aj v oblasti športu;
  2. Šport zostáva dôležité miesto v životoch mnohých občanov EÚ, zohráva významnú spoločenskú úlohu a má veľký potenciál pre sociálne začleňovanie v rámci a prostredníctvom športu, čo znamená, že účasť na športe alebo fyzických aktivitách rôznymi spôsobmi prispieva k začleňovaniu do spoločnosti; začlenenie v rámci športu je teda kombináciou športu pre všetkých, rovnakého prístupu k športu a rovnakých príležitostí v ňom, rôznych športových príležitostí a športových zariadení zohľadňujúcich dopyt, pričom sociálne začleňovanie prostredníctvom športu zahŕňa inkluzívnu účasť na živote spoločnosti, rozvoj komunít a väčšiu sociálnu súdržnosť;
  3. Športové hnutie môže významným spôsobom prispieť k otázkam verejného záujmu, ako je sociálne začlenenie. V tejto súvislosti sú profesionálni a amatérski športovci, ako aj športové kluby príkladom pre spoločnosť, najmä pre mladých ludí, a k sociálnemu začleňovaniu v rámci a prostredníctvom športu prispievajú takisto iné športové organizácie čme organizácie občianskej spoločnosti zaoberajúce sa športom;
  4. Prístup k športu a účasť na rôznych športových aktvitách sú dôležité pre osobnostný rozvoj jednotlivca, jeho zmysel pre identitu a spolupatričnosť, fyzické a duševné zdravie, posilnenie jeho postavenia a takisto aj z hľadiska rozvíjania sociálnych kompetencií a budovania sociálnych sietí, medzikultúrnej komunikácie a zamestnanosti;
  5. Na Európskej konferencii o účasti na športe na miestnej úrovni: sociálne začleňovanie a boj proti chudobe, uskutočnenej 13. – 14. októbra v belgickom Leuvene, sa potvrdilo, že šport zohráva dôležitú úlohu v sociálnom začleňovaní znevýhodnených skupín, a to najmä na miestnej úrovni.

 

S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A V ZÁUJME PODOPRY SOCIÁLNEHO ZAČLEŇOVANIA V RÁMCI A PROSTREDNÍCTVOM ŠPORTU STANOVUJE TIETO SPOLOČNÉ PRIORITY:

 

4.1. | Podporovať zásadu športu pre všetkých vychádzajúcu zo zásady rovnakých príležitostí:

  1. zvyšovaním celkovej účasti na športe a motivovaním čo najväčšieho počtu občanov vrátane mladých ľudí, aby sa venovali fyzickej aktivite;
  2. venovaním osobitnej pozornosti sociálnemu začleňovaniu osôb, ktoré v súčasnosti nie sú fyzicky aktívne, predovšetkým osôb zo sociálne znevýhodnených skupín, v rámci športu
  3. prihliadaním na význam dostupnosti športu pre všetkých vrátane dostupnosti a ponuky športových zariadení, infraštruktúry a športovísk pre čo najväčší počet ľudí, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím, ako aj na význam toho, aby sa pre osoby so zdravotným postihnutím vytvárali možnosti zúčastňovať sa na rekreačných, záujmových a športových aktivitách rovnocenne s ostatnými;
  4. podnecovaním rodovej rovnosti v športe, najmä pokiaľ ide o prístup k nemu, zastúpenie v rozhodovacích orgánoch čme aktívne opatrenia proti rodovým stereotypom.

 

4.2. | Lepšie využívať potenciál športu, pokiaľ ide o prispievanie k budovaniu komunít, k sociálnej súdržnosti a inkluzívnemu rastu:

  1. sústredením pozornosti na využívanie športu na podporu začleňovania znevýhodnených skupín do spoločnosti v záujme vytvorenia súdržnejších komunít;
  2. uznávaním a podporovaním nadobúdania zručností a kompetencií, ako sú disciplína, tímová práca a vytrvalosť, prostredníctvom informálneho učenia v oblasti športu vrátane dobrovoľníckych činnosti ako spôsobu zvyšovania zamestnanosti;
  3. uznávaním potenciálu športu z hľadiska hospodárstva, zamestnanosti a vzdelávania, pokiaľ ide o prispievanie k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý je dôležitý pre dosiahnutie udržateľnej budúcnosti.

 

4.3. | Podporovať nadnárodnú výmenu stratégií a postupov s cieľom lepšie využívať potenciál športu v súvislosti so sociálnym začleňovaním na vnútroštátnej a európskej úrovni:

  1. stimulovaním budovania kontaktov medzi členskými štátmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich zapájaním, najmä pokiaľ ide o vzájomnú výmenu znalostí a najlepších postupov;
  2. podporovaním výskumu a analýzy vzťahu medzi športom a sociálnym začleňovaním vytváraním analytického rámca vychádzajúceho zo skúsenosti z praxe, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať sociálnemu začleňovaniu znevýhodnených skupín prostredníctvom športu;
  3. monitorovaním a hodnotením existujúcich politík s cieľom podporovať rozhodovanie a zlepšovať ďalšie opatrenia, zohľadňujúc názory príslušných zainteresovaných strán.

 

V TEJTO SÚVISLOSTI PRETO VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ S NÁLEŽITÝM OHĽADOM NA ZÁSADU SUBSIDIARITY A OSOBITNÚ POVAHU ŠPORTU:

  1. Podporovali spoluprácu v športe podľa zásady šport pre všetkých, ktorá sa zakladá na rovnakom prístupe a rovnakých príležitostiach, a to najmä pre ľudí, ktorí nie sú fyzicky aktívni, sledujúc prioritu sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu;
  2. Nabádali na činnosti, v ktorých sa úzko spája šport a odvetvia zaoberajúce sa otázkou sociálneho začlenenia, ako aj zvyšovali záujem fyzicky neaktívnych osôb o šport;
  3. Podporovali a presadzovali účasť osôb zo znevýhodneného prostredia na športe a zároveň sa postarali o ich začlenenie do spoločnosti prostredníctvom športu pomocou ich zapojenia do nových sociálnych sietí a prostredníctvom nových zručností;
  4. Podporovali medzikultúrny dialóg zapájaním osôb z rôzneho kultúrneho prostredia do spoločnosti prostredníctvom športu;
  5. Športu udelili prioritu a podporovali činnosti súvisiace so sociálnym začleňovaním osôb so zdravotným postihnutím v rámci a prostredníctvom športu, aj pokiaľ ide o zlepšovanie infraštruktúry, lepšiu dostupnosť športových zariadení a športovísk čme výskum v oblasti špecializovaných cvičebných nástrojov;
  6. Podporovali činnosti súvisiace s presadzovaním otázok rodovej rovnosti v športových aktivitách, najmä rovnaký prístup k rozhodovaniu, a aby sa otázkou športu zaoberali v súvislosti s rodovými úlohami, ako sa uvádza v stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (5);
  7. Navrhli spôsoby komunikácie a spolupráce s ďalšími príslušnými politickými oblasťami a oddeleniami v rámci rôznych inštitúcií EÚ a medzi nimi, ako aj v rámci členských štátov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať prínosu športu k sociálnemu začleňovaniu, a aby zahrnuli šport do príslušných akčných plánov, ako sú akčné plány zamerané na sociálne začleňovanie čme boj proti chudobe;
  8. Nabádali na uznanie informálneho učenia prostredníctvom športu, ktoré formálne vzdelávanie dopĺňa nadobúdaním konštruktívnych zručností a kompetencií potrebných z hľadiska zamestnateľnosti, a to spolu s udržateľným a inkluzívnym rastom;
  9. Zvyšovali povedomie a vyzdvihovali význam, pokiaľ ide o dobrovoľnícke činnosti v oblasti športu ako nástroj na začleňovanie do spoločnosti, ako aj prostriedok na nadobúdanie zručností, a tak prispeli k zamestnateľnosti a súdržnosti, najmä v kontexte Európskeho roka dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011);
  10. Presadzovali a podporovali nástroje vzájomného učenia, medzidisciplinárny výskum zameraný na analytický rámec vychádzajúci zo skúseností z praxe a výmenu znalostí a najlepších postupov, napríklad prostredníctvom seminárov na vysokej úrovni alebo stretnutí skupín expertov k otázkam, ktoré sa týkajú športu a sociálneho začleňovania, a aby zabezpečili, že výsledky takýchto aktivít sa budú efektívne rozširovať a uplatňovať v praxi;
  11. Maximalizovali príspevok športu k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a to najmä v rámci jej hlavných iniciatív vrátane európskej platformy na boj proti chudobe;
  12. V spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami nabádali na stanovenie príkladu pre sociálne začleňovanie prepájaním športu s projektami sociálneho začleňovania, pričom sa osobitná pozornosť má venovať miestnym organizáciám, ktoré sú v úzkom kontakte s občanmi;
  13. V spolupráci so všetkými relevantnými zainteresovanými stranami nabádali na efektívne využívanie dostupných zdrojov v EÚ, a to aj v súvislosti s prípadnými budúcimi športovými programami, a takýmto spôsobom podporovali proces sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu.

 

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

  1. Otázku sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu zaradila medzi priority spolupráce v športe, a predovšetkým aby túto otázku zaradila do pripravovaného oznámenie Európskej komisie o Lisabonskej zmluve a športe;
  2. Zabezpečila, že v prípadných budúcich návrhoch športových programov EÚ sa otázka sociálneho začleňovania v rámci a prostredníctvom športu bude považovať za jednu z priorít, a aby preskúmala možnosti využitia existujúcich fondov, ako je Európsky sociálny fond čme Európsky fond regionálneho rozvoja, a programov ako Mládež v akcii čme programov celoživotného vzdelávania s cieľom podporiť činnosť v oblasti športu;
  3. Posúdila účinnosť činností na úrovni EÚ, ktoré využívajú podporu zo strany prípravných činností v oblasti sociálneho začleňovania.

 

(1)    Dokument SN 400/00.

(2)    Ú. V. EÚ L 43, 18.2.2003, s. 1.

(3)    Ú. V. EÚ L 298, 7.11.2008, s. 20

(4)    Články 6 a 165 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(5)    Dokument Kom(2010) 491 v konečnom znení

 

PRÍLOHA

Politické súvislosti

  1. Závery Európskej rady v Nice z 7.-9. decembra 2000, príloha IV, vyhlásenie o osobitných charakteristikách športu a jeho spoločenskej úlohe v Európe.
  2. Závery z jarného zasadnutia Európskej rady z 13.-14. marca 2008.
  3. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/EX z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)
  4. Vyhlásenie Európskej rady o športe z 11.-12. decembra 2008, časť záverov Európskej rady – príloha 5
  5. Rozhodnutie Rady 2010/37/ES z 27.novembra 2009 o Európskom roku dobrovoľníckych činností podporujúcich aktívne občianstvo (2011)
  6. Závery Európskej rady zo 17. júna 2010.
  7. Biela kniha Komisie o športe z 11. júla 2007.
  8. Oznámenie Európskej komisie o Lisabonskej zmluve a športe.