Tvorba politiky v oblasti športu

0
665
Európska únia
Európska únia

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 27. novembra 2012 o zvyšovaní využiteľnosti podkladov pre tvorbu politiky v oblasti športu

 

2012/C393/06

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,

PRIPOMÍNAJÚC:

  1. Mandát EÚ vyplývajúci z článku 165 ZFEU, a to rozvíjať európsky rozmer v športe a podporovať európske záležitosti týkajúce sa športu;
  2. Pracovný plán Európskej únie pre šport na roky 2011 – 2014 (1) prijatý 20.mája 20122, v ktorom sa vysoká priorita pripisuje práci na odborne podloženej politike v oblasti športu na úrovni EÚ a ktorým sa zriaďuje skupina odborníkov pre športové štatistiky poverená úlohou odporúčať metódy ďalšej podpory zhromažďovania údajov v oblasti športu na základe prebiehajúcej práce;
  3. Bielu knihu Komisie o športe zo 7. júla 2007 (2) a oznámenie Komisie z 18. januára 2011 o rozvíjaní európskeho rozmeru v športe (3), v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že spoľahlivé poznatky vrátane porovnateľných údajov o sociálnych a hospodárskych aspektoch športu za celú EÚ sú dôležité pre podporu politiky v oblasti športu, a zároveň sa v tomto oznámení stanovujú konkrétne kroky na riešenie tejto potreby;
  4. Štruktúrovanú spoluprácu členských štátov na úrovni EÚ v oblasti športových štatistík, ktorú podporuje Komisia, pričom táto spolupráca prebieha od roku 2006 a viedla k vytvoreniu spoločnej metodiky na meranie hospodárskeho významu športu na základe odsúhlaseného vymedzenia EU („vilniuskej definície športu“) a vytvoreniu športových satelitných účtov (4) v niekoľkých členských štátoch;
  5. Štúdie vykonané v rámci celej EÚ, ktoré komisia spustila v roku 2010 („o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ“) a v roku 2011 („o možnej budúcej funkcii monitorovania športu v EÚ“) (5);
  6. Prvú konferenciu EÚ o športových štatistikách uskutočnenú 23. marca 2011 v Bruseli, na ktorej sa potvrdil význam lepších a porovnateľných údajov o športe (6).

BERÚC DO ÚVAHY, ŽE:

  1.  Súčasná finančná a hospodárska kríza vo veľkej miere ovplyvňuje verejné výdavky EÚ, čo vedie mnohé členské štáty k tomu, aby smerovali zdroje do oblastí politík, ktoré vytvárajú rast a zamestnanosť;
  2. Hoci sa vplyv športu na hospodárstvo skúmal na rôznych úrovniach, výsledky nie sú vo všeobecnosti v krajinách porovnateľné. V súčasnosti čoraz viac informácií svedčí o tom, že šport výrazne prispieva k európskemu hospodárstvu, je dôležitým hnacím motorom v oblasti rastu a zamestnanosti (7), ovplyvňuje sociálnu súdržnosť, kvalitu života a rozvoj sociálnych zručností (8) a tak jasným spôsobom prispieva k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020;
  3. Podľa nedávnej štúdie vzťahujúcej sa na celú EÚ podiel športu predstavuje 1,76% celkovej pridanej hodnoty v EÚ (9). Ak sa zohľadnia násobiace účinky, podiel športu stúpne na 2,98% celkovej pridanej hodnoty v EÚ. Okrem toho je rast v oblasti športu náročný na pracovnú silu, čo sa odzrkadľuje vo vyššom podiele športu na celkovej zamestnanosti v EÚ (s podielom 2,12%) ako na jeho celkovej pridanej hodnote v EÚ. Vzhľadom na jeho neúmerne vysokú náročnosť na pracovnú silu zohráva dôležitú úlohu v oblasti zabezpečenia zamestnanosti;
  4. Zber rôznych údajov súvisiacich so športom a ich využívanie pri formovaní politík môže zvýšiť kvalitu politík v oblasti športu. V tejto súvislosti sa športové satelitné účty považujú za cenné nástroje na tvorbu podkladov pre formovanie politík v oblasti športu. Niektoré členské štáty vo veľkej miere pokročili v meraní hospodárskeho významu športu zriadením športových satelitných účtov na vnútroštátnej úrovni;
  5. Spoluprácu na zlepšenie úrovne znalostí v športe v EÚ možno najlepšie posilniť medziodvetvovou spoluprácou medzi akademikmi, odvetvím športu, športovými hnutiami, ako aj vnútroštátnymi a európskymi orgánmi verejnej správy vrátane štatistických údajov;
  6. Prieskumy eurobarometra sa preukázali ako užitočné nástroje na porovnanie trendov v členských štátoch v čase; pokiaľ ide o výsledok rôznych politík v oblasti športu, nemôžu však nahradiť presné štatistické údaje, ktoré prostredníctvom Európskeho štatistického systému poskytuje Eurostat;
  7. Skupina odborníkov pre športové štatistiky v súlade so svojím mandátom vypracovala súbor ukazovateľov (10) týkajúcich sa konkrétnych aspektov kvalitnejších podkladov pre šport, ktorý obsahuje: (-) odporúčania pre politiky, pričom tieto odporúčania vychádzajú zo štúdie o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ a (-) príručku o tom, ako vytvoriť športové satelitné účty, určenú národným štatistickým úradom;
  8. Pri rozvoji vylepšenej základne poznatkov pre tvorbu politiky v oblasti športu sa musia vziať do úvahy rozpočtové obmedzenia na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktoré sú výsledkom finančnej a hospodárskej krízy.

 

VYZÝVAJÚ ČLENSKÉ ŠTÁTY EÚ, ABY:

  1. Napredovali v dobrovoľnom rozvíjaní športových satelitných účtov využívaním dostupných metodických nástrojov a existujúcich štruktúr spolupráce na úrovni EÚ a snahou o zapojenie relevantných vládnych štruktúr vrátane národných štatistických úradov;
  2. Podporovali iniciatívy zamerané na zlepšenie zberu a šírenia informácii a údajov o športe vrátane existujúcich vnútroštátnych údajov ako prostriedkov na posilnenie politík v oblasti športu vychádzajúcich z faktov.

VYZÝVAJÚ PREDSEDNÍCTVO RADY EURÓPSKEJ ÚNIE, ČLENSKÉ ŠTATY A KOMISIU, ABY VO SVOJICH PRÍSLUŠNÝCH OBLASTIACH PRÁVOMOCI:

 

  1. Zlepšili podklady týkajúce sa sociálnych a hospodárskych aspektov športu v EÚ a jej členských štátoch napríklad aj prostredníctvom zaradenia týchto tém do európskeho štatistického programu na roky 2013 – 2017 do nasledujúcich ročných štatistických pracovných programov;
  2. Sa v záujme zvyšovania povedomia o potrebe spoľahlivých a porovnateľných údajov o športe snažili zlepšiť spoluprácu medzi relevantnými inštitucionálnymi štruktúrami pre šport a štatistiku na úrovni EÚ a v členských štátoch;
  3. Sa s prihliadnutím na existujúce podklady zasadzovali o väčšie pochopenie kľúčovej úlohy športu ako hnacieho motora v oblasti rastu, zamestnanosti a rozvoja zručností i v oblasti sociálnej súdržnosti v kontexte vnútroštátnej a regionálnej tvorby politík, ako aj v kontexte stratégie Európa 2020.

 

VYZÝVAJÚ EURÓPSKU KOMISIU, ABY:

  1. na základe predchádzajúcej práce v tejto oblasti zvážila využitie dostupných a budúcich nástrojov financovania, ktoré ma EÚ k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov o vytvorenie športových satelitných účtov;
  2. presadzovala posilnenie odborného podloženia športu, a to najmä podporou úsilia členských štátov vytvorenie športových satelitných účtov, ako aj výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ, vychádzajúc z predchádzajúcej práce v tejto oblasti, v záujme empirického merania príspevku športu k hospodárskemu rastu ak zachovaniu a rozšíreniu zamestnanosti v Európe: (-) identifikácie kľúčových potrieb pre tvorbu politiky v oblasti športu v Európe z hľadiska údajov a následného úsilia o zber a šírenie údajov o športe v rámci celej EÚ v týchto oblastiach, (-) spustenia a šírenia prieskumov EÚ, ako je eurobarometer, a štúdií v súlade s politickými prioritami pre oblasť športu, ktorá Rada stanovila, a začlenením športu do existujúcich prieskumov Eurostatu.

 

(1)    Ú. v. EÚ C 162, 1.6.2011, s. 1.

(2)    Biela kniha Európskej komisie o športe [KOM(2007) 391 v konečnom znení].

(3)    Oznámenie Európskej komisie s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe [KOM(2011) 12 v konečnom znení].

(4)    Systém satelitných účtov (v tomto prípade športových satelitných účtov – SSA) je vymedzený ako silný štatistický rámec na meranie hospodárskeho významu špecifického odvetvia (v tomto prípade odvetvia športu) v rámci národného hospodárstva.

(5)    http://ec.europa.eu/sport/preparatory_actions/studies-surveys-conferences-and-seminars_en.htm

(6)    http://ec.europa.eu/sport/news/eu-conference-on- sport-statistics_en.htm

(7)    Súhrnná správa o „štúdii o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ“: http://ec.europa.eu/sport/library/documents/b1/eusf2012 -executive-summary-study-costegaeiteu-august- 2012.pdf. Jedným z konkrétnych cieľov štúdie bolo vypracovať metodický rámec, ktorý zohľadňuje hospodársky vplyv športu v EÚ. V záujme jeho vytvorenia táto štúdia začleňuje všetky vnútroštátne odhady do multiregionálneho systému športových satelitných účtov (každý členský štát sa na účely štúdie vníma ako zobrazenie regionálneho subjektu EÚ-27) v súlade s vilniuskou definíciou športu.

(8)    Sociálne zručnosti a kompetencie – tímová práca, iniciatívnosť, vytrvalosť, organizačné zručnosti – nadobudnuté zapojením sa do športu na rekreačnej úrovni alebo jeho organizáciou zohrávajú dôležitú úlohu vo vybavovaní osôb zručnosťami, ktoré sú na trhu práce naozaj cenné.

(9)    Podiel športu na európskej pridanej hodnote je preto porovnateľný so spoločným podielom poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva a takmer 2,5-násobne väčší ako banská a povrchová ťažba, pričom prinajmenšom presahuje pätinu činností finančných služieb vrátanie oblasti poisťovníctva a dôchodkov. Každé šesťdesiate euro vyprodukované a zarobené v EÚ súvisí so športom. „Štúdia o príspevku športu k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v EÚ“: http://ec.europa.eu/sport/library/documents/b1/eusf2012 -executive-summary-study-costegaeiteu-august-2012.pdf

(10)  http://ec.europa.eu/sport/library/documents